Španielsky expremiér má byť prvým “prezidentom EÚ”

Felipe González by mal byť na základe dohody európskych politických síl prvým „prezidentom EÚ“. Tvrdí to zdroj z prostredia európskych inštitúcií. Strana európskych socialistov (PES) za to podporí kandidáta pravice - Barrosa - na post predsedu Európskej komisie.

Podľa nemenovaného zdroja z prostredia európskych inštitúcií sa stredo-pravá Európska ľudová strana a európski socialisti dohodli na rozdelení obsadenia postu budúceho stáleho predsedu Európskej rady a postu predsedu Európskej komisie.

Dohoda hovorí, že Strana európskych socialistov (PES) podporí kandidáta konzervatívnej Európskej ľudovej strany (EPP), ktorým sa už aj oficiálne stal súčasný šéf európskej exekutívy José Manuel Barroso z Portugalska.

Výmenou za túto podporu by mali socialisti získať post stáleho predsedu Európskej rady, ktorý nahradí súčasný rotujúci systém predsedníctva, ak bude ratifikovaná Lisabonská zmluva. Socialisti sa údajne zjednotili v podpore bývalého premiéra Španielska Felipeho Gonzáleza Márqueza.

González stál na čele španielskej vlády v rokoch 1982-1996 a priviedol svoju krajinu do Európskeho spoločenstva i do NATO. Pod jeho vedením získali španielski socialisti dvakrát po sebe absolútnu väčšinu v parlamente. Na sklonku jeho vlády vyšli na svetlo sveta korupčné škandály, ako aj aktivity štátom podporovaných teroristických skupín zvaných GAL, ktoré fyzicky likvidovali členov ETA a ich podporovateľov. V roku 1996 nahradil Gonzáleza vo funkcii José María Aznar.  

Gonzalez je dnes predsedom tzv. „Rady múdrych EÚ“ – Sarkozyho projektu skupiny osobností, ktorá má prichádzať s podnetmi pre budúcnosť európskej integrácie v dlhodobom horizonte.

Socialistom sa podľa doterajších prognóz po júnových voľbách nepodarí v Európskom parlamente prečísliť stredopravú frakciu EPP-ED. Expert na európske voľby Hermann Schmidt z univerzity v Mannheime očakáva, že vo všetkých šiestich veľkých krajinách EÚ získajú sociálno-demokratické strany menej kresiel než stredo-pravé, dokonca ešte menej ako v roku 2004, uviedol pre EurActiv.

PES neprišla s vlastným kandidátom na post predsedu Komisie a teda s reálnou alternatívou voči Barrosovi. Dôvodom môže byť, že nikto z realistických kandidátov, ktorými sú spravidla bývalí premiéri, nemá chuť zobrať na seba vysoké riziko prehry. Predseda skupiny eurosocialistov v EP Martin Schulz  pre FT Deutschland potvrdil, že ani v prípade víťazstva nebude PES nikoho nominovať na post predsedu EK.

EÚ zatiaľ nemá jasno v tom, kedy by malo prísť k nominovaniu šéfa Európskej komisie. Toto je v kompetencii lídrov členských štátov. Európsky parlament trvá na tom, aby bolo meno predsedu Komisie jasné v júni a mohol schváliť voľbu lídrov už na svojej ustanovujúcej schôdzi v júli 2009. Niektoré členské štáty na čele s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym si ale myslia, že by sa nominácia mala odložiť až na obdobie, kedy bude známy výsledok írskeho referenda o Lisabonskej zmluve, pravdepodobne v októbri. To by znamenalo aj nadsluhovanie Európskej komisie ako celku.  

Ďalší kľúčový štát v EÚ – Nemecko – stále váha. V septembri sa v Nemecku konajú všeobecné voľby. Angela Merkelová by preto uvítala, aby bol predseda Európskej komisie s podporou EPP, teda aj jej materskej strany CDU, jasný čo najskôr, teda v júni.

REKLAMA

REKLAMA