Srbi ani Chorváti genocídu nespáchali

Rozhodol o tom Medzinárodný súdny dvor, ktorý zároveň konštatoval, že na oboch stranách dochádzalo k vojnovým zločinom.

Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu zamietol v utorok vzájomné žaloby Chorvátska a Srbska, ktoré vinili druhú krajinu zo spáchania genocídy. Dôjsť k nim malo počas vojny v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch.

Podľa rozhodnutia súdu sa nedopustila zločinu genocídy ani jedna zo strán. Súd však potvrdil, že k páchaniu vojnových zločinov dochádzalo na oboch stranách. Ani chorvátski, ani srbskí predstavitelia nie sú s rozhodnutím MSD úplne spokojní. Obe strany ale oznámili, že rozhodnutie budú rešpektovať.

Podľa analytikov môže verdikt súdu priniesť počiatočné vzplanutie nacionalistických vášní, no ďalší rozvoj vzťahov medzi Chorvátskom a Srbskom bude najmä v rukách politikov. Analytici sa zhodli, že takýto verdikt súdu sa dal očakávať. Poukázali však aj na finančnú otázku spojenú s procesom. Britský expert na oblasť Balkánu Tim Judah hovorí, že Chorvátsko minulo na spor približne 3,2 milióna eur, Srbsko približne 800-tisíc eur.

Predseda súdu, Slovák Peter Tomka, pri zdôvodnení rozhodnutia povedal, že počas bojov medzi Srbskom a Chorvátskom došlo k mnohým zločinom, no nie ku genocíde.

Za zamietnutie chorvátskeho návrhu hlasovalo 15 sudcov, proti bol len Antônio Augusto Cançado Trindade z Brazílie a „ad hoc“ zástupca Chorvátska Budimir Vukas. Srbskú žalobu zamietli sudcovia jednohlasne.

Pri svojom rozhodovaní sa sudcovia MSD spoliehali na zistenia Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý viedol procesy proti hlavným aktérom juhoslovanských vojen z 90-tych rokov. MSD poukázal na to, že nikto, vrátane bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, sa nepokúšal spáchať genocídu na chorvátskom území. Verdikt MSD je záväzný a nemožno sa proti nemu odvolať.

Utorňajšie rozhodnutie súdu tak uzatvára prípad, ktorý začal Záhreb ešte v roku 1999. Chorváti vtedy zažalovali vládu v Belehrade za genocídu, ktorú na chorvátskom území mali spáchať vojská Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie a Federetívnej republiky Juhoslávie.

V roku 2010 Srbskoobvinilo z genocídy chorvátske sily.Tie podľa srbskej strany mali spáchať genocídu na srbskom obyvateľstve v regióne Kninska Krajina počas vojenskej operácie Búrka v roku 1995. Po rozpade Juhoslávie zahynulo medzi rokmi 1991 – 1995  v srbsko-chorvátskom  konflikte približne 20-tisíc ľudí.

Zločiny bez zámeru spáchať genocídu

Na základe rozhodnutí ICTY Medzinárodný súdny dvor dospel k záveru, že Juhoslovanská ľudová armáda a ďalšie srbské jednotky sa dopustili voči chorvátskemu obyvateľstvu závažných zločinov (v oblasti Slavonia, Banija, Kordun, Lika a Kninska Krajina). Dodal, že k nim nedošlo v úmysle spáchať genocídu.

K vraždám mnohých civilistov došlo v snahe odstrániť chorvátske obyvateľstvo z jednej tretiny územia Chorvátska, ktorá by bola následne pripojená k jednotnému srbskému štátu, konštatuje súd.

Podľa predsedu súdu Tomku sa Chorvátsku nepodarilo preukázať, že proti jeho občanom bola spáchaná genocída, takže Srbsko nemôže byť uznané vinným v žiadnom bode žaloby.

Odmietnutie srbského protinávrhu sa opiera o rozhodnutie ICTY, ktorý bývalého chorvátskeho generála Ante Gotovinu zbavil obvinení. Podľa rozhodnutia MSD nebolo dokázané, že chorvátske vedenia a vojenské sily chceliv oblasti Kinska Krajina zlikvidovať Srbov ako etnickú skupinu.

Súd vo svojom rozhodnutí potvrdil, že nebolo dokázané žiadne úmyselné a nelegálne ostreľovanie srbských miest v oblasti Kninska Krajina. Podľa rozsudku však kvôli chorvátskemu ostreľovaniu tohto regiónu utieklo z oblasti množstvo Srbov. Podľa súdu si chorvátske vedenie uvedomovalo pravdepodobný masový exodus obyvateľstva z oblasti.

Súd vyzval obe strany ku spolupráci pri riešení prípadov zmiznutých osôb a ďalších problémov vo vzájomných vzťahoch.

Srbský minister spravodlivosti spokojný, prezident nie

„Súd potvrdil, že zo strany Srbska k žiadnej genocíde nedošlo. Súd neplnil očakávania našej krajiny,“ povedal srbský minister spravodlivosti Nikola Selakovič po prečítaní rozhodnutia súdu v Haagu.

Srbský prezident Tomislav Nikolič nesúhlasí, že by rozhodnutie súdu korešpondovalo s očakávaniami jeho krajiny pokiaľ ide o zodpovednosť Chorvátska. Podľa Nikoliča chorvátska armáda zabila v roku 1993 počas operácie Medacki Dzep všetkých obyvateľov regiónu Lika.

Chorváti nespokojní, rozhodnutie budú rešpektovať

Chorvátsky premiér Zoran Milanovič vyjadril nad zamietnutím chorvátskej žaloby nespokojnosť. „Chorvátska žaloba bola bohužiaľ zamietnutá, ale všetko čo vieme, sa stalo – závažné vojnové zločiny a etnické čistky boli potvrdené,“ povedal Milanovič novinárom.

Milanovič poukázal na to, že 20 rokov po udalostiach je Chorvátsko členským štátom EÚ, vyhralo vojnu a teraz má možnosť pohnúť sa dopredu a svoju prítomnosť budovať v spoločenstve najrozvinutejších štátov. „Srbsku želáme v tomto smere všetko najlepšie. Neupustíme však od našich požiadaviek ohľadne objasnenia otázok nezvestných a navrátenia kultúrnych pamiatok," povedal Milanovič.

Zdôraznil, že Chorvátsko musí rešpektovať rozhodnutie MSD a prijať ho. Chorvátsky minister spravodlivosti Orsat Miljenič je s odmietavým stanoviskom MSD voči chorvátskej žalobe rovnako nespokojný.

„Všetko viedlo a organizovalo Srbsko,“ povedal Miljenič.

Podobne reagoval aj odchádzajúci chorvátsky prezident Ivo Josipovič, podľa ktorého bolo takéto rozhodnutie očakávané, no podľa neho Chorvátsko nemôže byť úplne spokojné.

„Súd rozhodne a jasne povedal, že Chorvátsko nemožno považovať za štát, ktorý sa dopustil genocídy,“ zdôraznil Josipovič v prvej reakcii na rozhodnutie súdu, pričom dodal, že sa tým eliminujú názory, podľa ktorých Chorvátsko vzniklo za okolností, ktorých súčasťou bolo spáchanie genocídy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA