Štáty sa nemôžu tváriť, že ich niečo z EÚ prekvapilo

Maroš Šefčovič a Pavol Paška obhajovali v Košiciach federatívne usporiadanie EÚ. Nerovná sa podľa nich vzniku superštátu. Ako navyše zdôraznil podpredseda EK, rozhodovanie v EÚ je vysoko konsenzuálne.

Podujatie „Dialóg Európa“, ktoré sa v sobotu konalo v Európskom hlavnom meste kultúry, bolo slovenskou verziou podobných občianskych dialógov, aké už prebehli alebo ešte prebehnú vo všetkých členských krajinách EÚ.

Špeciálne počas Európskeho roku občanov 2013 prejavuje Európska komisia ešte silnejší záujem diskutovať o súčasnosti a budúcnosti EÚ priamo s občanmi.

Pozvanie do priamej verejnej diskusie prijal predseda Národnej rady SR Pavol Paška a podpredseda Európskej komisie zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy, Maroš Šefčovič. Záštitu nad podujatím, ktoré hostili priestory košickej Kunsthalle, prijal primátor Košíc Richard Raši.

„Problémy, ktorým v EÚ čelíme je dôležité pomenovať a hľadať na ne riešenia v diskusii s občanmi“, pomenoval zmysel diskusie v úvode podujatia Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

„V takýchto dialógoch zaznievajú tie otázky, ktoré ľudí trápia najviac. Treba sa s nimi konfrontovať“, uznal slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Otázky na hostí sa týkali témy prínosov členstva Slovenska v EÚ pre občanov, témy zvládania krízy v hospodárskej a menovej únii a s tým spojenej vízie pre budúcnosť európskeho projektu. Mali ich možnosť klásť osobne, prípadne prostredníctvom internetovej aplikácie.

Opakovane v otázkach rezonoval problém vyrovnávania platovej úrovne na Slovensku so zvyškom, najmä starších, členských štátov EÚ. 

„Vyrovnávanie životných úrovní medzi Slovenskom a zvyškom EÚ je azda najrýchlejšie oproti ostatným krajinám“, povedal Maroš Šefčovič. Na začiatku rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2007-2013 slovenská životná úroveň podľa jeho slov predstavovala len niečo okolo 53 % EÚ, dnes sme na viac ako 70 %. Dodal, že Slovensko je na tom dnes lepšie ako Maďarsko alebo Portugalsko.

Pripomenul, že Slovensko dnes navyše ako člen eurozóny sedí pri najdôležitejšom stole, kde sa jednomyseľne rozhoduje o druhej najdôležitejšej mene na svete. „Sme taktný diplomatický partner, vieme takticky komunikovať“, chválil slovenskú diplomaciu.

Napriek kritike, ktorá zaznieva, je Maroš Šefčovič presvedčený, že EÚ je jeden z najdemokratickejších systémov na tejto planéte, aj keď vnímanie verejnosti môže byť kvôli nedostatku informácií iné. „Neprijímame v EÚ žiadne opatrenia bez širokej verejnej diskusie, bez dopadových štúdií a priameho dialógu. Na Slovensku nám ale chýba trošku väčší záujem.“

Obaja hostia považujú nízku účasť, najmä mladých ľudí, vo voľbách do Európskeho parlamentu za problém. Vzhľadom na mieru dôveryhodnosti, ktorej sa Európsky parlament teší u Slovákov a vzhľadom na jeho silné právomoci, to vnímajú ako veľký paradox. Predseda Národnej rady Pavol Paška si ale nemyslí, že sa málo o EÚ informuje, nízka účasť je podľa neho skôr prejavom spokojnosti.   

Podpredseda Európskej komisie sa vyjadroval aj k téme riešenia integrácie rómskej komunity. Zdôraznil, že rómske témy sa stali celoeurópskymi aj preto, že toto etnikum výrazne využíva voľnosť pohybu v EÚ. Avizuje, že v novom rozpočtovom období 2014-2020 budú viac európske prostriedky pre túto oblasť napojené na konkrétne Akčné plány. Základom bude povinná školská dochádzka, motivovanie k formovaniu lepšieho životného prostredia a to, aby deti dostali šancu a pokračovali vo vzdelávaní.

Diskusia ukázala, že občania citlivo vnímajú fenomén korupcie. Pavol Paška odmietol, že by bola korupcia hlavným problémom čerpania eurofondov na Slovensku. Tvrdí, že ak by si v Európskej komisii mysleli, že čerpanie eurofondov na Slovensku je zásadne skorumpované, výbor Európskeho parlamentu by Slovensku neodsúhlasil výnimku na dlhšie obdobie pre dočerpanie prostriedkov z európskych fondov. Zároveň pripomenul protikorupčné legislatívne opatrenia ako sú zmeny vo verejnom obstarávaní a obmedzenie manipulácie s hotovosťou.

Ku koncu diskusie sa téma riešenia krízy silno prelínala s budúcnosťou Európskej únie ako takej.

Maroš Šefčovič naznačil istý posun od politiky absolútnej fiškálnej striedmosti. „Vidíme určité makroekonomické pozitívne signály, preto sa dnes dá povedať, že môžeme šetriť s určitou mierou voľnosti.“

„Najhoršie z krízy máme rozhodne za sebou, už určite nedostávame na G20 lekcie z Latinskej Ameriky, ako to treba robiť“, konštatuje.

Pavol Paška z pozície sociálneho demokrata zhodnotil úsporné politiky nasledovne: „Šetrenie spôsobilo, že bohatí sú bohatší a chudobní chudobnejší“. Chýba mu, že sa v EÚ zaoberá len politickými plátmi, ale nezaoberá sa aj iným mechanizmom redistribúcie okrem európskych fondov.

Nakoniec sa hostia snažili rozptýliť obavy zo vzniku európskeho „superštátu“ a pripomenuli, že už dnes máme v EÚ mnoho federatívnych prvkov.

„Netreba zjednodušovať, národné štáty, jazyk ani kultúra ani v integrovanejšej EÚ nezmiznú“, upozornil Maroš Šefčovič. Suverenita sa v EÚ podľa neho nevytráca, len sa mení na zdieľanú.

Podpredseda Európskej komisie si uvedomuje, že rozhodovanie v EÚ niekedy trvá dlho, ako povedal,  je to preto, že toto rozhodovanie je extrémne konsenzuálne. „Členské štáty sa ale nemôžu tváriť, že ich niečo z úrovne EÚ prekvapilo.“

Účastníci podujatia i ľudia sledujúci diskusiu online mali možnosť prostredníctvom internetu hlasovať v štyroch minianketách.

K otázke, či prejavia svoj názor vo voľbách do Európskeho parlamentu odpovedalo 80 % opýtaných – áno. S tvrdením, že kríza EÚ nakoniec posilní, sa stotožnilo tesná väčšina 57 % respondentov. Naopak len necelá tretina hlasujúcich ľudí –  31 % – sa cíti dostatočne informovaná o svojich právach občana EÚ a len 36 % ľudí, ktorí odpovedali, súhlasí s tvrdením, že EÚ sa zaujíma o názory občanov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA