Summit EÚ aj o nesplnených sľuboch

Témy ako britské referedum a reforma eurozóny prehluší diskusia o migrácii. Členské krajiny podľa Európskej komisie neplnia sľuby, ktoré v rámci spoločného riešenia dali.

Pravidelné stretnutie Európskej rady v Bruseli 15. a 16. októbra sa bude venovať hlavne migrácii. Nadviaže tak na diskusiu zo septembra.

Európska rada vyhodnotí, čo sa doteraz podarilo urobiť.

Európska komisia pre takúto diskusiu pripravila podklady o stave európskej migračnej agendy. Predseda EK Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti vyhlásil, že exekutíva EÚ si za uplynulé tri týždne splnila všetky svoje záväzky.

„Na utečeneckú krízu sme vyčlenili viac peňazí … Našich odborníkov sme vyslali do Grécka a Talianska, aby sprevádzkovali systém krízových vstupných centier (hotspotov) a systém premiestnenia a vyvinuli sme tlak na všetky členské štáty, aby riadne uplatňovali spoločné azylové pravidlá EÚ,“ skonštatoval Juncker.

Podľa jeho názoru už vidieť prvé výsledky. Podporné tímy na riadenie migrácie sú už plne funkčné na talianskom ostrove Lampedusa a nasadzujú sa v Grécku. To umožnilo, aby došlo k prvým premiestneniam žiadateľov o azyl (z Talianska do Švédska), ako aj k značnému počtu návratových letov v prípade neregulárnych migrantov, ktorí nemajú právo zostať na území EÚ.

„Komisia spolupracuje s členskými štátmi, aby sa operatívne pripravili na presídlenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, priamo z tretích krajín,“ uviedol Juncker. Prví sýrski utečenci už boli presídlení do Talianska, Českej republiky a Lichtenštajnska.

Podľa Junckera je ale ešte stále je potrebné, aby členské štáty spravili viac, najmä u seba doma.

Neplnenie povinností

Okrem 34 už prebiehajúcich právnych konaní EK zatiaľ nedostala odpovede na 40 varovných listov, ktoré 23. septembra zaslala členským štátom v súvislosti s prípadnými alebo skutočnými porušeniami platných právnych predpisov EÚ v oblasti azylu. Slovensko medzi nimi nie je.

V hre je ale otázka reformy tzv. dublinského systému vybavovania žiadateľov o azyl v EÚ. Podľa neho má vo väščine prípadov zodpovednosť za registráciu azylanta tá krajina, cez ktorú ako prvú vstúpi na územie EÚ. To však najmä v súčasnej situácii vytvára neproporčný tlak na malú skupinu krajín. Slovensko však podľa premiéra Roberta Fica nebude "liberalizáciu" dublinského systému podporovať.

Prvý podpredseda EK Frans Timmermans ale ďalej upozornil, že nie všetky členské krajiny plnia svoje prísľuby. Týka sa to napríklad plánu na nasadenie 1000 národných expertov, ktorí by mali pomáhať v takzvaných hotspotoch s registráciou a prijímaním migrantov. Doterajšie kroky členských štátov v tejto otázke však zatiaľ podľa Timmermansa veľmi zaostávajú za očakávaniami.

Brusel zároveň očakáva, že jednotlivé národné vlády oznámia, koľko žiadateľov o azyl môžu prijať potom, ako sa ich predstavitelia dohodli na rozmiestnení celkom 160.000 azylantov z Talianska a Grécka. Zatiaľ sa podľa tejto schémy podarilo relokovať iba 19 ľudí, a to z Talianska do Švédska.

Slovensko tvrdí, že túto schému, ktorá medzičasom dostala právnu podobu povinných kvót, aplikovať nebude. Paralelne pripravuje žalobu na Súdny dvor EÚ. 

Slovensko však robí prvé kroky, ktoré umožnia prijať tých 200 utečencov z táborov v Taliansku a Grécku, ktoré vláda prisľúbila prevziať na dobrovoľnej báze. 

Slovensko zriadilo národný kontaktný bod a do Talianska vyslalo zamestnanca migračného úradu, ktorý zabezpečí výber žiadateľov o azyl, ktorú majú prísť na Slovensko. 

Popri tom Slovensko vysiela 50 policajtov ako pomoc Maďarsku pre zabezpečenie maďarsko-srbskej hranice. Tu ide o výsledok bielatrálnej dohody medzi Maďarskom a Slovenskom. 

Financie

Timmermans vyzval vlády členských krajín EÚ, aby splnili aj svoje finančné záväzky, v prospech zlepšenia životných podmienok Sýrčanov v táboroch na území Turecka, Libanonu a Jordánska. EÚ dúfa, že táto finančná podpora zabráni ďalším tisícom utečencov, aby sa vybrali do Európy.

Prvý podpredseda EK zároveň pripomenul, že ani Núdzový trustový fond pre Afriku (1,8 miliárd eur), ktorého cieľ je znížiť migračné toky z afrického kontinentu, zatiaľ nedosiahol stanovenú finančnú úroveň.

Tureck: Niečo za niečo 

Kľúčovým spojencom pri riešení migračnej krízy je pre EÚ Turecko. Stály predseda Európskej rady Donald Tusk v utorok Turecko varoval, že ústupky zo strany EÚ, ako je uvoľnenie vízového režimu, získa Ankara len vtedy, ak obmedzí prílev utečencov do Európy cez svoje územie. Turecko okrem ďalších výnimiek z vízovej povinnosti žiada aj viac peňazí z európskych fondov a dosiahnutie pokroku v dlhoročnom prístupovom procese.

„Dohoda s Tureckom bude mať zmysel, ak účinne obmedzí prílev utečencov… Ústupky budú oprávnené len vtedy, ak bude splnený tento cieľ,“ cituje agentúra Reuters z Tuskovho listu, ktorý napísal v predvečer návštevy vysokopostavených predstaviteľov Európskej komisie (EK) v Ankare.

Lídri EÚ v Bruseli zhodnotia aj vykonávanie Akčného plánu EÚ proti prevádzaniu migrantov a prípravu summit s africkými partnermi o migrácii, ktorý sa bude konať v maltskej La Vallette 11. a 12. novembra.

Britské požiadavky až v decembri

Októbrový summit neposunie zásadnejšie diskusiu požiadavkách Veľkej Británie v kontexte pripravovaného referenda o vystúpení z EÚ. Britský premiér David Cameron dnes večer vystúpi, no vzťahy medzi Bruselom a Londýnom nie sú pracovnou témou dnešných rokovaní. Lídri členských štátov EÚ by mali zhodnotiť technické rokovania, ktoré začali v júni. Britská strana by teraz mala tieto rokovania posunúť na vyššiu politickú úroveň, Cameron však doposiaľ neprezradil detaily požiadaviek, ktoré chce presadiť.

Konkrétne britské návrhy na usporiadanie vzťahov musí Cameronov kabinet predložiť Bruselu najneskôr začiatkom novembra, aby tak ostatné členské štáty mali dosť času na ich analýzu do summitu EÚ, ktorý sa bude konať 17.-18. decembra.

Cameron sa ešte pred začatím dnešného summitu EÚ stretne s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Šéf exekutívy EÚ pritom v stredu priznal, že „nedošlo k veľkému pokroku“, čo sa týka debát o prehodnocovaní vzťahov na linke Brusel – Londýn.

„Na tango treba dvoch. Ja nie som veľký tanečník, ale poznám aspoň pravidlá,“ odkázal Juncker na adresu Londýna a spresnil, že teraz je už na britskej strane, aby "tancovala".

Ak by sa lídri EÚ z časových dôvodov nestihli pripraviť na „veľkú debatu“ o Británii a jej postavení v únii na decembrovom summite, najbližším možným termínom bude zasadnutie Európskej rady koncom marca 2016.

Eurozóna tiež nebude dominovať

Pôvodne sa lídri EÚ mali zaoberať aj budúcnosťou Európskeho hospodárskej a menovej únie na báze tzv. správy 5 prezidentov.

Bude o tom krátka správa, ale nie sme pripravení a nemáme konsenzus o reformách medzi Nemeckom a Francúzskom“, citujú agentúry nemenovaného predstaviteľa. Téma sa tak spolu s britskými požiadavkami presunie skôr na december.

Francúzsko aj Nemecko sa zhodujú v tom, že chcú silnejšiu eurozónu. Nemecko ale dáva väčší dôraz na vynucovanie už existujúcich pravidiel a Francúzi skôr hovoria o  vytvorení fiškálnej kapacity pre eurozónu, niekedy označovanom ako rozpočet pre eurozónu.

Najaktuálnejším bodom v reformách je momentálne dokončenia bankovej únie, najmä spoločný ochrana vkladov.

Faktorom v debatách je a britské referendum. Návrhy na integráciu eurozóny, ktoré by nechali Britániu a ďalšie štáty na okraji môžu mať vplyv na výsledok hlasovania.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA