Summit dohodol mandát pre „Reformovanú zmluvu“ EÚ

Lídri Európskej únie dospeli v sobotu v skorých ranných hodinách k dohode o budúcej inštitucionálnej reforme EÚ. Zložitý kompromis obsahuje prechod k novému spôsobu hlasovania v Rade, proti ktorému protestovalo Poľsko, rozložený do dvoch krokov.

Angela Merkel
Nemecká kancelárka Angela Merkel

Pozadie

Pred summitom Poľsko hrozilo, že bude vetovať dohodu, ak bude Nemecké predsedníctvo presadzovať nový systém hlasovania v Rade (dvojitá väčšina). Podľa Varšavy by totiž dával príliš veľkú moc veľkým krajinám.

Británia zas namietala proti vytvoreniu postu ministra zahraničných vecí EÚ a zakomponovaniu práve záväznej Charty základných práv do zmluvy.

Otázky

V skorých ranných hodinách, 23. júna, dokázali lídri nájsť kompromis a dohodnúť sa na základných líniách novej „Reformovanej zmluvy“, predloženej nemeckou kancelárkou Angelou Merkel.

Šéfovia vlád a hlavy štátov prijali detailný mandát Medzivládnej konferencie, ktorá má začať pracovať na dotiahnutí detailov novej zmluvy už pred koncom júla 2007. Reformovaná zmluva má byť potom prijatá pred koncom roka, ratifikácia sa má uzavrieť pred európskymi voľbami v roku 2009.

Dohoda bola dosiahnutá potom, ako Nemecké predsedníctvo presvedčilo Poľsko, aby sa vzdalo odporu voči systému dvojitej väčšiny pri hlasovaní v Rade. Kancelárka Merkel v jednej chvíli pohrozila, že zvolá Medzivládnu konferenciu aj bez Poľska. „Poľsko by potom malo možnosť pripojiť sa k európskemu konsenzu na medzivládnej konferencii na jeseň“, vysvetlil hovorca nemeckej vlády Ulrich Wilhelm.

Poľsko však získalo predĺženie používania súčasného systému výpočtu kvalifikovanej väčšiny, ktorý mu dáva (rovnako Španielsku) takmer takú veľkú hlasovaciu váhu, ako majú omnoho väčšie krajiny.

Systém dvojitej väčšiny – ktorú vytvára minimálne 55% členských krajín, ktoré majú minimálne 65% obyvateľov – bude uplatňovaný od roku 2014, teda po tom, ako Únia dosiahne dohodu o ďalšom sedemročnom rozpočtovom rámci (2014-2020). V prechodnom období – 2014-2027 – bude uplatňovaná dvojitá väčšina, ktorýkoľvek členský štát však bude smieť požiadať o uplatnenie starého systému. Na základe špeciálnej zložitej klauzuly bude v tom období ľahšie vytvoriť blokovaciu menšinu.

Poľsko si zabezpečilo v zmluve aj klauzulu o energetickej solidarite, ktorá je čiastočne odpoveďou na jeho obavu z napätých vzťahov s Ruskom.

V ďalšom dôležitom ústupku získala Británia výnimku z právne záväznej Charty základných práv a dokázala zmeniť názov problematického postu „ministra zahraničných vecí EÚ“ na „vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku“.

Nový šéf zahraničnej politiky EÚ bude permanentne predsedať stretnutiam Rady a bude podpredsedom Komisie. Spojí tak funkcie súčasného Vysokého predstaviteľa pre SZBP Javiera Solanu a komisárky pre vonkajšie vzťahy Benity Ferrero-Waldner. V jeho práci mu bude pomáhať zahraničná služba EÚ, tvorená národnými a európskymi diplomatmi.

Reformovaná zmluva preberá hlavné inštitucionálne zmeny navrhnuté neúspešnou euroústavou:

  • zavedenie permanentného predsedu Rady
  • jednotný predstaviteľ Únie pre zahraničnú politiku
  • nové zloženie Komisie a Parlamentu v rozšírenej Únii.

Okrem toho je v nej prísnejšie oddelenie kompetencií Únie a členských krajín, silnejšie slovo národných parlamentov pri tvorbe európskej politiky (ktoré budú môcť dať „žltú kartu“ navrhovanej legislatíve EÚ, po čom ju bude musieť Komisia prehodnotiť) a možnosť užšej policajnej a súdnej spolupráce v trestných záležitostiach.

Pozície

„Nebolo to ľahké a trvalo to dlhý čas, ale dosiahli sme, čo sme chceli dosiahnuť“, povedala nemecká kancelárka Angela Merkel novinárom na summite. „Pre nás je dôležité, že sa opäť hýbeme… Začali sme sa hýbať a máme detailný mandát pre Medzivládnu konferenciu.“

Predseda Komisie José Manuel Barroso dodal: „Musím úprimne povedať, že možno to nie je tá najkrajšia báseň – text, ktorý sme prijali – no som si istý, že to bude efektívna próza.“ „Ak by sme nemali žiadnu novú zmluvu, neboli by sme schopní vysporiadať sa s rozšírením“, pokračoval Barroso. „To, že sme dnes dosiahli túto dohodu, bol preto veľký úspech pre rozšírenie, a najmä pre Chorvátsko.“

Poľský prezident Lech Kaczynski vyjadril spokojnosť so „solidaritou“ ostatných členských krajín. „Po dnešku je Poľsko schopné omnoho lepšie spolupracovať s Francúzskom, Britániou a tiež Nemeckom, pretože sme zažili solidaritu.“

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy na margo ostrých rokovaní s Poľskom novinárom povedal, že v určitej chvíli sa objavila možnosť ísť ďalej aj bez Poľska: „Táto možnosť… sa objavila, no myslím si, že bolo veľmi dôležité udržať európsku jednotu.“

„Myslím, že by nebolo možné, menej ako dvadsať rokov po páde Berlínskeho múra, ponechať mimo najväčšieho z východoeurópskych susedov“, povedal Sarkozy. „Chcem, aby si všetci uvedomili, čo by to znamenalo pre Európu – po znovuzjednotení Európy.“

Sarkozy tiež privítal, že sa mu podarilo zabezpečiť odstránenie zmienky o „slobodnej a nenarušenej konkurencii“ spomedzi cieľov EÚ. Označil to za víťazstvo Francúzov, ktorí odmietli v referende pred dvoma rokmi euroústavu – jednou z námietok odporcov bola vtedy aj jej prílišná „neoliberálnosť“. „Konkurencia ako ideológia, ako dogma, čo pre Európu urobila?“ Podľa Sarkozyho bolo výsledkom len „menej a menej ľudí hlasujúcich v európskych voľbách a menej a menej ľudí, ktorí veria v Európu“.

Podľa britského premiéra Tony Blaira bol v rokovaniach uchovaný britský záujem. „Najdôležitejšie je, že Ústavná zmluva bola odsunutá a vrátili sme sa späť k obyčajnej Zmluve.“ Dodal: „O týchto inštitucionálnych otázkach sme diskutovali mnoho rokov. Táto dohoda nám dáva šancu pohnúť sa vpred.“

Socialistický europoslanec a predseda Výboru EP pre ústavné záležitosti Jo Leinen povedal: „Sme svedkami krízy rozličných ideológií. Pri 27 členských krajinách je preč čas, keď mohol jeden člen zastaviť všetkých ostatných.“

Socialisti v Európskom parlamente výsledok summitu privítali. Líder skupiny Martin Shultz výsledok označil za „viac, ako sa očakávalo“. „Najväčším výhercom je bezpochyby Európsky parlament“, povedal Shultz a dodal, že „v budúcnosti budeme voliť predsedu Európskej komisie“.

„Európsky parlament predovšetkým zvýšil svoju právomoc rozhodovať o legislatíve spolu s ministrami EÚ.“ Podľa Shultza dohoda „oslabuje Radu vo vzťahu k Európskemu parlamentu“.

Súčasne však povedal, že ťažko vybojovaná dohoda je „menej, ako je potrebné“ na reformu rozhodovacích procesov v EÚ, a vyjadril „sklamanie z dohody o hlasovacom systéme na ministerských stretnutiach“.

Ďalšie kroky

  • Pred koncom júla: Medzivládna konferencia začne pracovať na návrhu Zmluvy, v zhode s mandátom definovaným na summite.
  • Koniec 2007: Medzivládna konferencia sfinalizuje text Zmluvy
  • Jún 2009: voľby do Európskeho parlamentu, do ktorých má byť zmluva ratifikovaná vo všetkých členských krajinách.

REKLAMA

REKLAMA