Summit EÚ potvrdil Tuska a Mogheriniovú a prinesiol spor o sankcie

Ďaľšie rozšírenie sankcií voči Rusku sa ukázalo ako najkontroverznejšia téma. Ich presné znenie vypracuje v priebehu týždňa Európska komisia. Premiér Robert Fico oznámil, že sa postaví proti všetkým opatreniam, ktoré by ohrozovali slovenské národné záujmy.

„Donald Tusk získal tento post pretože je to on a nie preto, že predstavuje kompromis,“ povedal včera po Tuskovom zvolení odchádzajúci predseda Európskej rady (ER) Herman Van Rompuy.

Včerajšie mimoriadne zasadnutie ER, ktoré nadviazalo na neúspešné júlové stretnutie, malo pôvodne rozhodovať o dvoch menách. Po podozreniach, že na ukrajinské územie vniklo štyritisíc ruských vojakov, ovládli summit návrhy na sprísnenie ekonomických sankcií voči Ruskej federácii.

Poľský premiér je prvým predstaviteľom „nových“ členských krajín, ktorý v únii obsadí takto výzmanú pozíciu. V minulosti naznačoval, že sa nechce vzdať premiérskeho postu. Favoritom sa však stal už krátko po tom, ako sa jeho meno objavilo v úvahách lídrov európskej dvadsaťosmičky. Podporu mu mal v pondelok telefonicky vyjadriť aj šéf britskej vlády David Cameron.

Tuskovo zvolenie tesne pred summitom predpovedala aj väčšia časť médií. Pri príchode na bruselské rokovania preto politici čelili otázke, či prišli potvrdiť Tuska a Federicu Mogheriniovú.

Talianska ministerka zahraničných vecí prevezme miesto Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku aj napriek kritike, že Rím nedokáže dostatnočne tvrdo vystúpiť voči ruskej agresii na východnej Ukrajine.

Aj v sobotu večer pripomenula, že spoločná Európa bola vytvorená ako mierový projekt. Odborníci predpokladajú, že s tradične obozretným poľským postojom voči Moskve by Mogherniniová a Tusk mohli vytvoriť vyváženú dvojicu.

Poliakovu kandidatúru napokon podporila aj jeho údajná vyzývateľka, dánska premiérka Helle Thorning-Schmidt. Pre dánsky spravodajský kanál The Local povedala, že pre Dánov bolo dôlezité, aby sa na stálom predsedovi Európskej rady zhodli všetky krajiny.

Tusk vraví, že prítomnosť ľudí s východoeurópskou skúsenosťou bude teraz dôležitá. Vyzdvihol najmä potrebu jednoty. „EÚ bude porazená, iba ak bude rozdelená,“ vyhlásil.

Pred tým, než 1. decembra prevezme úrad, plánuje zdokonaliť svoju angličtinu. Na summite ňou verejne prehovoril po prvýkrát.

Úspech Donalda Tuska bol podľa slovenského premiéra Roberta Fica spoločným záujmom krajín Vyšehradskej štvorky. Zdôraznil význam priateľských väzieb, ktoré môžu rokovania predsedu vlády a Európskej rady povzniesť „na inú ako formálnu úroveň“.

Nové sankcie sú otázne

Relatívne rýchly výber mien, ktoré sa postavia do čela únie, vystriedala zdĺhavá debata o sankciách. Svoj pohľad na najnovšie udalosti na východe krajiny prišiel do Bruselu vyjadriť ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Po stretnutí s lídrami EÚ-28 naznačil ochotu únie pristúpiť k ďalším odvetným opatreniam v reakcii na neustály prísun vojenského materiálu a bojovníkov z ruského územia. Občanov EÚ treba pripraviť na ich negatívne dopady, poznamenal na spoločnej tlačovej besede predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

„Európa prezentovala jednotu a solidaritu s Ukrajinou,“ uviedol Petro Porošenko. Nočné rozhovory v Európskej rade však potvrdili, že sa názory predsedov vlád a prezidentov únie rozchádzajú.

EÚ v záveroch summitu ostro odsúdila „agresiu ruských ozbrojených síl na ukrajinskej pôde“. Po novom by sa na zoznam postrestaných osôb mohli dostať všetci, ktorí majú dočinenia so separatistickými skupinami v Donbase.

Slovensko žiada objektívne informácie

Robert Fico si vyhradil právo odmietnuť všetky sankcie, ktoré Slovensko poškodia. Zdôranil, že ukrajinský prezident poskytol svoj obraz krízy. Premiérovi prekáža, že „k tomuto obrazu nebola daná žiadna alternatíva“.

„Vážim si pána Porošenka, ale to neznamená, že mu verím každé slovo“. Premiér Ukrajine naďalej vyčíta zavádzanie počas plynovej krízy v roku 2009. Propagandu vidí na oboch stranách konfliktu.

„Doteraz nevieme, aký dopad mali doterajšie vzájomné sankcie, a už je tu vôľa hovoriť o ďalšej vlne sankcií voči Ruskej federácii. […] Vieme, že nás to významne poškodzuje,“ zopakoval Fico svoj argument o nezmyselnosti obchodnej vojny.

Z opatrení, ktoré Komisia narvhne v priebehu nasledujúceho týždňa, si chce vyberať. Povedal, že veľmi podobnú pozíciu v sobotu prezentoval aj český premiér Bohuslav Sobotka.

Fico uviedol, že celkovo sa proti sankciám malo vyjadriť 6 hláv členských štátov. Média špekulujú, že okrem Čiech a Slovenska by to mohli byť Maďarsko, Bulharsko či Rakúsko.

Verí, že jeho názor na Ukrajinu nájde oporu v spoločnosti. Podľa neho sa totiž ukazuje, že doterajšie kroky vôbec nezmenili ruský postoj.

Za nové sankcie sa najviac vyjadrovali francúzsky prezident François Hollande, litovská prezidentka Dalia Grybauskaite a fínsky premiér Alexander Stubb.

„To, čo sa deje na Ukrajine je tak vážne, že Európska rada bude musieť prijať novú úroven sankcií,“ povedal včera Hollande.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA