Summit únie rieši personalistiku aj priority na 5 rokov

Očakávaná nominácia pre Junckera ako budúceho šéfa Komisie je len malou položkou v širokej agende dvojdňovej Európskej rady. Prinášame prehľad s rámcovými pozíciami Slovenska.

Paradoxne môže pred summitom Luxemburčan Jean-Claude Juncker rátať s podporou konkurenčných európskych socialistov. Tí na svojom víkendovom parížskom predsummitovom stretnutí s jeho nomináciou súhlasili. Nesúhlas stále komunikujú  niektorí lídri zo strany euroľudovcov (najmä Maďarsko) a naďalej aj britský premiér David Cameron (patrí do rodiny Európskych konzervatívcov a reformistov).

Problémom Británie je okrem osoby Junckera aj celý proces výberu a kandidatúry „Spitzenkandidátov“, ktorý pred eurovoľbami zorchestrovali európske politické strany.

Hovoriť sa bude aj o prerozdelení ďalších top postov, najmä pozíciách Vysokého predstaviteľa únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a nového Stáleho predsedu Európskej rady, ktoré si za podporu pre Junckera nárokujú socialisti.

Na miesto šéfky diplomacie Catherine Ashtonovej sa špekuluje o talianskej ministerke zahraničných vecí Federice Mogherini (Taliani majú silnú pozíciu v rámci európskych socialistov), na pozíciu predsedu Stálej rady nie je vylúčená dánska premiérka Helle Thorning-Schmidtová.

Mená ešte na tomto summite nevyhnutne nepadnú, môže sa stať že v polovici júla bude zvolaný špeciálny summit. Šanca, že niektorý z top postov dostane „nová“ členská krajina je malá.

Slovensko bude s nomináciou Junckera súhlasiť, v ostatných pozíciách nemá vyhranený názor. Slovensko chce najmä viesť diskusiu o rozdelení portfólií v novej Komisii.

Stratégia na 5 rokov

Európska rada chce viac vstupovať do priorít novej Európskej komisie a zadefinovať ich spolu s nomináciou jej nového predsedu. Na dnešnej večeri v meste Ypres zaujmú lídri pozíciu k 7-stranovému dokumentu, ktorý bude tvoriť prílohu k záverom summitu a bude formulovaný všeobecne v oblastiach ekonomickej, občianskej, v oblasti energetiky a klímy, oblasti spravodlivosti a vnútra a v oblasti zahraničnej politiky.

Pre Slovensko sú dlhodobými prioritami jednotný trh, podpora rastu a zamestnanosti, energetická bezpečnosť, uplatňovanie princípu subsidiarity a flexibilita v kohéznej politike. 

Európsky semester

Európska rada podporí špecifické odporúčania, ktoré pre tento rok členským krajinám naformulovala Európska komisia v rámci Európskeho semestra.

Dnes večer sa očakáva diskusia, ktorú otvorilo FrancúzskoTaliansko o flexibilnejšej interpretácii pravidiel Paktu stability a rastu, ktorý by zohľadňoval výdavky na štrukturálne reformy, prípadne aj na strategické investície. Nemecko tvrdí, že flexibilita, najmä časová, ktorú dnes Pakt poskytuje a Francúzsko ju využíva, musí byť dostatočná. Momentálne neexistuje v EÚ vôľa otvárať už raz prijaté rozpočtové pravidlá.

Slovensko podporuje uvoľnenejší výklad rozpočtových pravidiel. Do deficitu by sa podľa premiéra nemali započítavať napríklad náklady na plánované zníženie odvodového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny na Slovensku.

Energeticko-klimatický balík do roku 2030

Pôjde o medzi-krok pred finálnym rozhodnutím o návrhu nového rámca pre klímu a energetiku po roku 2020. Finálne rozhodnutie sa očakáva najneskôr v októbri 2014. EÚ tak bude mať sformulovanú pozíciu na klimatický summit OSN v roku 2015 v Paríži.

Komisia navrhuje do roku 2030 cieľ zníženie emisií skleníkových plynov o 40 % a záväzný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie (OZE) na úrovni 27 %. Ciel pre energetickú efektívnosť je nateraz neistý a bude sa odvíjať od vyhodnotenie dopadov smernice o energetickej efektívnosti.

Slovensko dlhodobo hovorí, že klimatické ciele nesmú ohroziť priemyselnú základňu a jej konkurencieschopnosť. Odmieta, aby najmä cieľ pre OZE, aj cieľ pre emisie považuje za vysoký.

Okrem toho chce, aby bolo súčasťou diskusií aj stratégia energetickej bezpečnosti s témou infaštruktúry a jej financovania a aby boli pred definitívnym rozhodnutím na stole všetky mechanizmy týkajúce sa Európskeho systému obchodovania s emisiami a zdieľania záťaže. Momentálne sa k balíčku vedú intenzívne bilaterálne rokovania s predsedom Európskej rady. Zablokovaním celého balíka stále hrozí Poľsko.

Ukrajina a sankcie

Neočakáva sa, že únie pristúpi k 3. vlne ekonomických sankcií voči Rusku. Slovensko aktívne vystupovalo proti ich uvaleniu. 

Post-štokholmský program

Ide o rámcový program pre oblasti, ktoré spadajú pod rezorty vnútra a spravodlivosti – migračná a azylová politika, súdna policajná spolupráca na roky 2015-2019. Chuť členských štátov prijímať novú legislatívu je malá, hovoria skôr o konsolidácii a zabehnutí už prijatej. Ťaživou témou bude ale imigrácia, kde krajiny vystavené najväčšiemu migračnému tlaku volajú po rozložení zodpovednosti v rámci EÚ.  

Závery summitu hovoria aj o „preskúmaní možnosti“ vzájomného uznávania azylových rozhodnutí, a spoločného európskeho systému hraničných stráží, či vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych veciach, čo je pre mnohé krajiny, vrátane Slovenska citlivá téma.

Albánsko

Summit sa bude zaoberať otázkou udelenia kandidátskeho štatútu pre Albánsko. Komisia tento krok začiatkom júna odobrila.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA