Summit v Lisabone: na diskusiu už nič nezostalo?

Kedže nezrovnalosti v návrhu Reformnej zmluvy boli doriešené, Portugalské predsedníctvo sa rozhodlo zamerať pozornosť európskych lídrov, zúčastňujúcich sa na neformálnom summite v Lisabone, na všeobecnú debatu o globalizácii. Medzičasom nový prieskum zistil, že občania piatich najväčších štátov Únie si želajú hlasovať o zmluve v referende.

Barroso - IGC
Predseda komisie Barroso podporil kompromisný mandát pre Medzivládnu konferenciu. Zdroj: Európska komisia

Pozadie

Začiatkom mesiaca predložili právni experti z 27 členských krajín novú verziu Reformnej zmluvy. Návrh predstavuje zhmotnený mandát dohodnutý na júnovom summite a prenesený do právneho textu, ktorý mení existujúce zmluvy EÚ.

Lídri EÚ veria, že na neformálnom summite dospejú k dohode, zostáva už len vyriešiť zopár politických otázok.

Otázky

Hlavy štátov a vlád sa dnes stretávajú, aby odobrili zmluvu, ktorá adaptuje inštitúcie EÚ na novú situáciu, kedy v posledných troch rokoch pristúpilo 12 nových členov.

Nakoľko nezostalo veľa vecí na diskusiu, portugalský premiér José Sócrates sa rozhodol presmerovať pozornosť politikov na iné témy: krízu finančných trhov a prípravy na konferenciu OSN o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať na Bali koncom roka.

„Verím, že tieto témy sú dôležité a dúfam, že nás čaká plodná debata“, povedal Sócrates. „Som si však vedomý, že je to ambiciózna agenda pre tak krátky čas, najmä s ohľadom na to, že mojou hlavnou prioritou je zaistiť dohodu o budúcej zmluve.“

  • Posledná prekážka na ceste k Lisabonskej zmluve

Pred summitom vyzval predseda EK José Manuel Barroso politikov, aby sa dohodli. „Strávili sme šesť rokov diskusiami o inštitucionálnej architektúre. Je čas pohnúť sa ďalej“, povedal novinárom 17. októbra.

Pripomenul však, že zmluvu ešte nemožno považovať za schválenú. „Viem, že sú stále body, ktoré treba doriešiť. Toto však nebude „lisabonská bitka“. Každý má tento týždeň šancu opúšťať Lisabon ako víťaz.“

Poslednou zostávajúcou politickou otázkou je ioanniský kompromis, resp jeho zahrnutie do textu zmluvy, čo umožní oddialiť kľúčové rozhodnutia na pôde EÚ. Žiadny z 26 štátov EÚ túto poľskú požiadavku nepodporuje. Zdroje z prostredia EP navrhujú kompromis, podľa ktorého by mohla ioanninská klauzula predstavovať samostatný dokument vo forme protokolu. Takýto dokument by mal rovnaký právny staus, ale mohol by byť neskôr pozmenený alebo zrušený členskými štátmi bez toho, aby musel prechádzať procesom, akým sa menia zmluvy.

Rakúsko prišlo na poslednú chvíľu s požiadavkou, zahrnúť klauzulu, ktorá by mu umožňovala obmedziť počet zahraničných študentov na svojich univerzitách. Barroso reagoval, že Komisia je pripravená nájsť riešenie, no označil za neakceptovateľné spájanie tejto otázky s Reformnou zmluvou.

Predseda Komisie trval aj na tom, aby otázka spôsobu písania slova euro, tak ako ju predložilo Bulharsko, nebola súčasťou rokovaní o zmluve.

Taliansko stále odmieta začlenenie nového prerozdelenia kresiel v EP do textu zmluvy. Liberálny poslanec EP Andrew Duff povedal, že toto môže byť najvážnejšou otázkou, ktorú bude treba vyriešiť.

Komisia aj Portugalské predsedníctvo sa spoliehajú, že zakladajúci člen EÚ nebude blokovať dohodu o zmluve len kvôli tejto otázke. Barroso poznamenal, že nová zmluva by mohla byť schválená aj bez špecifikovania presného počtu europoslancov pre každú krajinu.

Pozície

Dnes zverejnený prieskum firmy Harris pre denník Financial Times, naznačuje, že 60 až 80 % občanov piatich najväčších členských štátoch Únie je za vypísanie referenda o novej zmluve.

Vo Veľkej Británii bola spustená kampaň naprieč politickými stranami, ktorá volá po referende (I Want a Referendum). Kampaň odštartovala s jednoduchým odkazom: Myslíme si, že bez ohľadu na to, či ste boli za alebo proti Ústavnej zmluve, ľudia by mali mať právo vyjadriť sa, najmä ak im to bolo prisľúbené hlavnými politickými stranami pred voľbami.“

Liberálny poslanec EP Andrew Duff povedal, že talianska požiadavka prehodnotiť rozdelenie kresiel je nesplniteľná, ak má byť zachovaný princíp degresívnej proporcionality.

Jeho kolega Elmar Brok (EPP-ED) povedal, že by aj sympatizoval s Talianmi, no „hranica je hranica“.

Poslancov najviac zaujíma voľba stáleho predsedu Rady a Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku, ktorý bude zároveň podpredsedom Komisie. Keďže sa voľba uskutoční v januári 2009, ešte pred voľbami do EP, poslanci si myslia, že sa tým obídu voliči a oslabí EP.

Šéf socialistickej skupiny v EP Martin Schulz povedal: „EÚ už nemôže ustupovať pred neoddôvodnenými požiadavkami. Budem vyzývať hlavy štátov a vlád, aby odmietli požiadavky krajín, ktoré sú prehlasované, aby mohli oddialiť rozhodnutie EÚ podľa tzv. ionaninského kompromisu z roku 1994.“

REKLAMA

REKLAMA