Švédi preberajú kormidlo, Brusel si vydýchol

Česi končia svoje polročné šéfovanie dvadsaťsedmičky. Vnútropolitická kríza, ktorá viedla k pádu vlády uprostred dobre rozbehnutého predsedníctva a prezident posadnutý snahou potopiť Lisabon sa pravdpodobne zapíšu do histórie európskeho projektu.

predávanie predsedníctva CR-SE
Zdroj: české predsedníctvo

Pozadie

Pod heslom „Európa bež bariér“ prebrala Česká republika šesťmesačné predsedníctvo EÚ od Francúzska 1. januára 2009. Krajina musela okamžite čeliť niekoľkým medzinárodným problémom (vojna v Pásme Gazy, plynová kríza) na pozadí neistej vnútropolitickej situácie. Doma musela vláda pretlačiť Lisabonskú zmluvu parlamentom,  predovšetkým hornou komorou (Senátom), ktorému dominujú euroskeptickí senátori za ODS. Topolánkova vláda tiež potrebovala dosiahnuť opozičnú dohodu, aby prežila predsedníctvo.

Poslanecká snemovňa ratifikovala Lisabonskú zmluvu 18. februára. Následne sa dokument stal rukojemníkom v spore o dohodu s USA o vybudovaní časti protiraketového štítu na území Českej republiky.

Na prekvapenie celej EÚ, s pomocou dvoch rebelujúcich poslancov, český parlament 24. marca vyslovil vláde Miroslava Topolánka nedôveru. Lídri hlavných politických strán sa 5.  apríla dohodli, že vytvoria dočasný úradnícky kabinet, ktorý by preklenul obdobie do predčasných parlamentných volieb očakávaných na jeseň. Predsedom dočasnej vlády sa stal Jan Fischer, niekdajší šéf Štatistického úradu ČR.

Medzi „highlighty“ českého predsedníctva patrila návšteva nového amerického prezidenta Baracka Obamu. V Prahe vystúpil s prejavom, v ktorom potvrdil plány na vybudovanie protiraketového štítu v strednej Európe. Ďalším highlightom bola iniciatíva Východného partnerstva zameraná na posilnenie politických a ekonomických väzieb so šiestimi post-sovietskymi republikami.

Český Senát schváli veľkou väčšinou Lisabonskú zmluvu 6. mája. Jej text stále potrebuje prezidentov podpis. Václav Klaus sa však nechal počuť, že bude posledným v únii, kto zmluvu schváli.

Otázky

  • Politické Waterloo, organizačný úspech

Predsedníctvo zlyhalo v propagácii svojich čiastkových úspechov, uviedli EurActiv.cz ľudia z prostredia jeho organizácie. Predsedníctvo ako celok hodnotia ako dobre zorganizované. Praha je toho názoru, že predsedníctvo zvládlo relatívne dobre situáciu s rusko-ukrajinským konfliktom o plyn, koordinovanie boja proti globálnej finančnej krízy a eskaláciu izraelsko-palestínskeho konfliktu v Gaze.

České predsedníctvo ale veľmi negatívne vnímalo „podvratné“ snahy francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Sarkozy viedol napríklad paralelne s delegáciou českého predsedníctva vlastnú misiu ne Blízkom východe. Prezident Václav Klaus priamo obvinil Francúzov, že chcú „vyprázdniť“ české predsedníctvo.

Z francúzskej perspektívy to bola ale práve slabosť českej diplomacie, ktorá primäla francúzskeho prezidenta, aby prevzal iniciatívu a stretol sa s vtedajšou ministerkou zahraničia Izraela Cipi Livni popri iných stretnutiach, ktoré mal v regióne.  

Zástupcovia Francúzska neskrývali, že sa im s Čechmi spolupracovalo ťažko. Francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner vyhlásil, že predseda Európskej komisie Barroso „bol mimoriadne efektívny počas francúzskeho predsedníctva, ale bol menej efektívny počas menej efektívneho českého predsedníctva“.

Sám Sarkozy kritizoval premiéra Topolánka. Na júnovom summite EÚ sa pred novinármi vyjadril, že súčasný dočasný premiér Jan Fischer si v úlohe predsedu Európskej rady počína dobre. Dodal však: „Nepamätám si príliš, čo sa stalo predtým. Preto sa české predsedníctvo končí dobre“.

Podľa bývalého českého ministra pre európske záležitosti Alexandra Vondru, Česi uspeli v tom, že priviedli Ukrajinu a Rusko za jeden rokovací stôl počas januárovej plynovej krízy. Verí, že česká vláda pomohla odvrátiť katastrofu v podobe celoeurópskeho „blackoutu“.

Zdeněk Kavan z Univerzity v Sussexe vo Veľkej Británii si ale myslí, že riešenie, ktoré poskytlo české predsedníctvo v tejto otázke bolo len dočasné a nebol dosiahnutý pokrok v otázke energetickej bezpečnosti.

Tieto epizódy ale úplne zatienil pád vlády vedenej ODS na jar 2009. Niekoľko vysokopostavených ľudí vrátane Vondru, súčasného ministra zahraničia Jan Kohouta, veľvyslankyne ČR pri EÚ Milene Vicenovej, priznalo, že pád kabinetu poškodil reputáciu predsedníctva a označili to za najväčší šok zo všetkých.

  • Nepochopený vtip

Podľa Jana Kohouta znížilo kredibilitu českého predsedníctva kontroverzné dielo Davida Černého Entropa, ktoré bolo niekoľko týždňov vystavené v budove Rady EÚ ako symbol českého predsedníctva ako aj heslo „Európe to osladíme“.

Na oficiálnej úrovni reagovalo na Entropu Bulharsko, znázornené ako turecký záchod ale aj Slovensko, ktoré bolo zobrazené ako maďarská saláma. Na rozdiel od Bulharska, ktoré si vymohlo zahalenie kontroverznej časti čiernym plátnom, Slovensko sa uspokojilo s ospravedlnením.

Podľa Kavana budú vďaka tomuto Česi v európskej pamäti ako tí, čo si robili vtipy namiesto tohto, aby riešili ekonomickú krízu.

Oficiálne motto predsedníctva „Európa bez bariér“ ale nezostalo úplne bez obsahu. Podľa námestníka českého ministra pre priemysel Martina Tlapu, Únia sa pod českým vedením dohola na potrebe pokračovať s liberalizáciou medzinárodného obchodu, zvýšení financovania exportu  a odmietnutí protekcionistických opatrení – predovšetkým tých, s ktorými prišlo Francúzsko – „za každú cenu“.

Vo februári premiér Topolánek varoval, že ak sa veľké krajiny bloku ako Nemecko a Francúzsko uchýlia k protekcionizmu, výsledkom môže byť podobný pád ako v roku 1929.

  • „Czechs against delivery“

Vyššie spomínaný výrok nebolo jediný, keď Topolánek vyslovil slová, ktoré jeho poradcovia ľutovali. Pri prezentácii českých priorít v Európskom parlamente 14. januára spôsobil rozruch, keď povedal, že v súčasnosti platná zmluva z Nice je lepšia ako Lisabonská zmluva, ktorú sa snažia bolestivo uviesť do života lídri EÚ.

„Lisabonská zmluva je v skutočnosti priemerná. Je dokonca trochu horšia ako zmluva z Nice a trochu lepšia ako naša budúca zmluva“, povedal vtedy Topolánek.

Po mimoriadne kritickej reakcii europoslancov musel Toplánek musel vysvetľovať, že jeho slová len parafrázovali české porekadlo, ktoré hovorí, že „tento rok bude priemerný, trochu horší ako predchádzajúci, a trochu lepší ako budúci“.

Trval na tom, že išlo o žart a zdôraznil, že Lisabonská zmluva nie je „mantra“. Niekoľko týždňov neskôr sa Topolánkova strana pridala k novej frakcii v EP, ktorá Lisabon odmieta.

Pár dní pred návštevou Baracka Obamu v Prahe Topolánek označil americký stimulačný plán za „cestu do pekla“. Hoci jeho poradcovia popreli, že to povedal, neskôr sa sám Topolánek priznal, že to povedal pod vplyvom dojmov z koncertu AC/DC, ktorého sa zúčastnil. AC/DC sú známi svojim hitom „Highway to hell!“.

  • Dojmy zo strednej Európy

Poľsko ako najväčšia krajina v Strednej Európe dávalo opakovane najavo, že má obavy o povesť regiónu v súvislosti s tým, ako ČR zvládne predsedníctvo. Na konci predsedníctva ale Varšava vníma pohár ako poloplný. Praha podľa Varšavy odviedla dobrú prácu  dvoch dôležitých témach – Východné partnerstvo a energetické projekty.

Cez tieto témy vnímalo české predsedníctvo aj Slovensko. SR našla v českom predsedníctve podporu vo výhradách voči pôvodne podobe Barrosovho stimulačného balíčka. Spolu s Prahou lobovali za viac prostriedkov na projekty v oblasti energetickej infraštruktúry. 

Zo Slovenska tiež zaznievali kritické hlasy po páde Topolánkovej vlády. Mnohí s vyjadrili, že české predsedníctvo je z toho pohľadu sklamaním.

Maďarsko sľubovalo pred začiatkom českého polroku v EÚ Prahe podporu. V súlade s týmto sľubom po páde vlády v Čechách z Budapešti na rozdiel od zvyšku Európy neznela kritika, Budapešť sa sama zmietala vo vnútorných problémoch. Nový maďarský premiér Bánaj bol menovaný v rovnaký deň ako Jan Ficher.

Na mimoriadnom marcovom summite EÚ žiadalo Maďarsko vytvorenie fondu vo výške 160 až 190 miliárd eur na posilnenie likvidity pre štáty východnej Európy. Návrh bol okamžite zamietnutý, aj zo Slovenska. Touto iniciatívou ale Budapešť prevetrala české predsedníctvo. Konkurovala mu aj zorganizovaním summitu o plynovode Nabucco, zatiaľ čo Česi pripravovali konferenciu o Južnom koridore.

V Nemecku tiež nikto nejasal nad politickou situáciou v ČR, napriek tomu pri zvážení všetkých okolností hodnotí Berlín české predsedníctvo vyvážene.

Keď bol premiér Jan Fischer nedávno v Berlíne, zdôraznil, že Nemecko je pre neho privilegovaným miestom, kde viesť konzultácie a to ešte prde Parížom, Londýnom a Štokholmom. Nemecko a Praha úzko spolupracovali počas celého semestra napriek všetkým problémom.

Najviac sklamanou osobou v Nemecku bol podľa všetkého český veľvyslanec. Rudolf Jindrák priznal, že tým bol politickým vývojom veľmi zasiahnutý a sklamaný.

„Obávam sa, že bohužiaľ, táto udalosť zostane navždy v európskej histórii. Napriek tomu sme zvládli našu agendu celkom dobre“, dodal.

REKLAMA

REKLAMA