Švédi pripravujú krízové predsedníctvo EÚ

Švédsko sa chystá na náročnú jazdu, vyhlásil premiér Fredrik Reinfeldt. Švédi preberú EÚ v pretrvávajúcej hospodárskej recesii, s prebiehajúcimi zmenami vyplývajúcimi z eurovolieb a v dobe inštitucionálnej neistoty.

Švédska vlajka
Foto: Fabio Miola, Zdroj: http://www.flickr.com/photos/fabiomiola/2217659361/
  • Nová kríza? Sem s ňou, dáme si ju na zoznam!

„Nedávno som čítal, že budeme čeliť aj vodnej kríze a povedal som si – prečo nie, pridajme si ju na zoznam“ povedal Reinfeldt v Centre for European Policy Studies v Bruseli 9. júna.

„Dnešné Švédsko sa snaží o novú, pro-aktívnejšiu a pozitívnu úlohu v EÚ“, tvrdí Reinfeldt, ktorý ale neskrýval fakt, že jeho vláda nemá žiadne megalomanské ambície pokiaľ ide o európske politiky.

Ak ale má Švédsko posunúť európsku agendu ďalej, potrebuje riadne pracovné podmienky, dodal premiér. Narážal tým na plán niektorých lídrov EÚ odložiť menovanie novej Komisie až po druhom referende o Lisabone v Írsku.

„Švédsko si urobí svoju robotu, ale potrebujem mať v osobe predsedu Komisie partnera a ten bude silnejší, ak už bude mať nový mandát“, zdôraznil. Pripomenul, že Barroso je jediný kandidát, ktorého podporujú konzervatívci aj niektoré socialistické vlády (v Španielsku, Portugalsku a Veľkej Británii). „Počul som zatiaľ len jedno meno kandidáta“, povedal novinárom.

Ak budeme vedieť, kto bude sedieť v Komisii, predsedníctvo bude môcť promptne zareagovať na finančnú a ekonomickú krízu, ako aj na klimatické zmeny.

  • Švédsko proti hospodárskemu útlmu

EÚ podľa premiéra potrebuje nové opatrenia na hospodárske oživenie v dlhodobom horizonte. Odmieta ale prirovnania niektorých analytikov k úspešnému zvládnutiu krízy bankového sektora vo Švédsku v 90. rokoch. „Trvalo nám takmer desať rokov, kým sme sa úplne spamätali z tejto skúsenosti a príliš veľa ľudí skončilo ako dlhodobo nezamestnaní. Tomu sa musíme tentokrát vyhnúť.“

Švédske predsedníctvo podporí lepší dohľad nad finančnými trhmi v súlade s návrhom  Komisie, ktorý bude vychádzať z Larosièrovej správy. V záujme obnovenia stability bude presadzovať iniciovanie konštruktívneho dialógu o fiškálnej politike v členských štátoch. „Potrebujeme sa dohodnúť na spoločnej únikovej stratégii, aby sme sa vrátili k pravidlám Paktu rastu a stability“, povedal Reinfeldt na margo tlakov na národné rozpočty v období recesie.

 „Ak bola kríza, ktorej dnes čelíme spôsobená tým, že si ľudia príliš požičiavali, riešením nemôže byť, že vlády budú konať rovnako“, dodal.

  • Boj proti nezamestnanosti a sociálnej exklúzii

Švédske predsedníctvo sa zameria na krátkodobé proaktívne politiky na pracovnom trhu s cieľom udržať zamestnateľnosť,  posilniť inovácie a podporiť posun k nízkouhlíkovej ekonomike v dlhodobom horizonte.

„Keď sa pozeráme do budúcnosti, je jasné, že Európa potrebuje revitalizovanú stratégiu udržateľného rastu a plného zamestnania – stratégiu, ktorá pretransformuje Úniu a zožne výhody globalizácie“, hovorí premiér. Dodáva, že je treba oživiť diskusiu o revidovanej Lisabonskej stratégii, aby mohla byť prijatá nová vízia pre Európu na jar 2010

  • Nie len „zelené sny“, ale zelená realita

Úloha Švédska bude kľúčová pri vytváraní aliancií  v rokovaniach o novej globálnej klimatickej dohode v decembri v Kodani.

„Za posledný rok som počúval, ako si krajiny uprostred ekonomickej krízy nemôžu dovoliť míňať peniaze na zelené sny. Ja by som tvrdil presný opak. Nemôžu si dovoliť ponechať svoje súčasné nákladné zdroje energií“.

Podľa budúceho predsedu Európskej rady môžu krajiny zlepšiť svoje verejné financie práve tým, že budú bojovať proti klimatickým zmenám a venovať sa svojmu energetickému mixu. „Rozvinuté krajiny musia byť lídrami v znižovaní emisií a dosiahnuť strednodobý cieľ zníženia emisií o 25-40 %“.

  • Daň z CO2: Riešenie nie prekážka

Švédsko si myslí, že schéma obchodovania s emisiami CO2, ktorá pokrýva len 40 % emisií skleníkových plynov nestačí na to, aby rýchlo a efektívne prispela k zmierneniu zmien klímy. „Potrebujeme daň z CO2“, pričom argumentuje pozitívnymi skúsenosťami Švédska. Podobnú daň už zaviedli aj Fínsko, DánskoSlovinsko.

Od začiatku 90. rokov bolo niekoľko pokusov zaviesť daň z emisií v celej EÚ. Nedošlo k tomu hlavne pre odpor Francúzska, Veľkej Británie a Francúzska, ktoré odmietajú zveriť Bruselu otázku zdaňovania. Niektoré krajiny ako Španielsko, PortugalskoÍrsko tiež tvrdili, že by takouto daňou boli zasiahnuté tvrdšia ako iné.

„Ak mi povedia, že majú vysoké deficity rozpočtov a chýbajú im zdroje, poviem im, že je to najefektívnejší spôsob ako pretransformovať ekonomiku na nízko-uhlíkový smer“ odpovedal Reinsfeldt na otázku EurActiv.

Upozornil, že iné opatrenia na zníženie emisií CO2 sú oveľa náročnejšie na investície a vytvárajú na národné rozpočty oveľa väčší tlak ako daň z CO2.

  • Turecko, rozširovanie a Východné partnerstvo

Podľa Reisfeldta rozširovanie v minulosti úniu posilnilo, upevnilo jej bezpečnosť a zvýšilo vplyv Európy na globálnej scéne. Viedlo tiež k vyššej úrovni prosperity a kultúrnej diverzity.

Švédske predsedníctvo má v pláne pokračovať v prístupových rokovaniach s Tureckom a Chorvátskom.

„Na Turecko sú rôzne názory ale mali by sme sa držať našich záväzkov“, povedal a zdôraznil strategickú dôležitosť Turecka pre energetickú bezpečnosť.

Ďalšou prioritou, ktorá súvisí si bezpečnosťou energetických dodávok je východná Európa a južný Kaukaz (Východné partnerstvo). D iniciatívou Východného partnerstva prišlo minulý rok Poľsko spolu so Švédskom, aby vyvážili Úniou Stredomoria, ktorú pretlačilo Francúzsko počas svojho predsedníctva.

„Verím, že táto iniciatíva môže prispieť k stabilite, demokratickým reformám a zvýšenému blahobytu v susedných krajinách“, Švédsko je tiež horlivým podporovateľom približovania krajín západného Balkánu k EÚ. Premiér tento postoj potvrdil.

Ďalšou prioritou je spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Švédsko vyvinie opatrenia, ktorým chce riešiť nový výzvy súvisiace s Európou bez hraníc.

Top prioritou v oblasti bezpečnosti je vyjednávanie o tzv. Štokholmskom programe. Ten zahŕňa políciu, kontrolu hraníc, spoluprácu colných úradov, spoluprácu v trestnom a občianskom práve, azyl, migráciu, vízovú politika a civilnú ochrana.

Reinfeldt tvrdí, že Švédsko zvládne aj prípravnú prácu na implementácii Lisabonskej zmluvy, ak vstúpi do platnosti. Švédsko má doteraz za sebou len je dno predsedníctvo EÚ, na jej čele stálo v prvom polroku 2001.

REKLAMA

REKLAMA