Transatlantické trendy 08: Očakávania Európy rastú

Sedem rokov po teroristických útokoch v New Yorku a Washingtone si Európa a Spojené štáty nachádzajú pozvoľna opäť k sebe cestu. Očakávania Európanov spojené s novembrovými prezidentskými voľbami v USA sú zrejmé. Potvrdili to tohtoročné výsledky prieskumu Transatlantické trendy.

Pozadie

Už po siedmy rok boli včera, 10. septembra, zverejnené výsledky globálneho prieskumu verejnej mienky Transatlatické trendy. Názory verejnosti na transatlantické vzťahy sa zisťovali v 11 štátoch Európskej únie, v Turecku a samozrejme v Spojených štátoch amerických. Z európskych krajín sú súčasťou výskumu Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia

Otázky

Na rozdiel od predchádzajúcich, sú tento rok výsledky prieskumu názorov verejnosti na oboch stranách Atlantiku podľa autorov „povzbudivé“. Európania jasne rozlišujú postoj k americkému prezidentovi, ku ktorému sú kritickejší, a postoj k Spojeným štátom ako takým. Osoba Georga Busha, spolu s vojnou v Iraku, boli po minulé roky Európanmi identifikované ako hlavné príčiny zhoršenia transatlantických vzťahov. Ako povedal riaditeľ pobočky German Marschall Fund pre strednú a východnú Európu Pavol Demeš: „Existuje priestor pre nového prezidenta“.

Väčšina Európanov, až 62 percent, uprednosťňuje v americkom predvolebnom súboji demokratického senátora Baracka Obamu pred kandidátom republikánov, senátorom Johnom McCainom. Viac respondentov spája očakávané zlepšenie transatlantických väzieb skôr s Obamom než s McCainom.

„Je tu objednávka na zlepšenie transatlantických vzťahov na oboch stranách. Očakávania sú značné“, hovorí sociologička a programová riaditeľka Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyárfášová. Vo všetkých skúmaných európskych krajinách bol zaznamenaný mierny nárast podielu tých, ktorí si želajú užšie partnerstvo s USA.

Európania a Američania sa k sebe priblížili aj čo sa týka vnímania globálnych hrozieb, hoci je priemerný Američan stále o niečo citlivejší na hrozby ako terorizmus, energetická závislosť, globálna hospodárska kríza či jadrový Irán. Citlivosť sa výraznejšie líši len pokiaľ ide o globálne otepľovanie, kde Američania zostávajú vlažnejší než Európa. Viac ich však trápi situácia na Blízkom východe.

Slovensko, ktoré je do výskumu zaradené už piaty rok, vykazuje niektoré špecifiká. Verejnosť je relatívne skeptická voči líderstvu vo svete, nech sa jedná o kohokoľvek. Podpora pre líderstvo EÚ vo svete je medzi Slovákmi ešte nižšia ako u Američanov. V dominantné postavenie USA v medzinárodných vzťahoch sme mali najväčšiu dôveru v roku 2005, kedy vrcholila postintegračná eufória a kedy na historickú návštevu Slovenska zavítal americký prezident George Bush.   

Respondentov sa tiež pýtali na vnímanie Ruska. Zber dát pre výskum prebiehal v júni, teda ešte pred vyeskalovaním rusko-gruzínskeho konfliktu. Napriek tomu 58 percent Európanov znepokojovalo, medzi iným, správanie sa Moskvy k svojim susedom. Slovensko je tradične menej citlivé na to, čo sa deje Rusku, Oľga Gyárfášová to pripisuje aj súčasnej politickej rétorike, „ktorá nenabáda na ostražitosť voči Rusku“.  Tradične najcitlivejší na správanie Ruska sú Poliaci.  

Medzi európskymi krajinami rastie podpora pre Severoatlantickú alianciu ako garanta bezpečnosti. Podpora konkrétnych záväzkov vyplývajúcich z členstva už ale taká jasná nie je. Len malá časť slovenských občanov si myslí, že ak sa NATO rozhodne pre vojenský zásah, mala by vyslať svoje jednotky každá členská krajina. Podobne je to s názorom, že by všetky členské krajiny mali znášať spravodlivo rozdelené finanačné bremeno za spoločné operácie Aliancie. Dve tretiny opýtaných na Slovensku podporujú misiu NATO v Afganistane (ISAF).

Pocity Turkov pokiaľ ide o EÚ a Spojené štáty sa oproti minulému roku len mierne zlepšili. Vstup Turecka do EÚ považuje za pravdepodobný 60 percent Európanov, 78 percent Američanov ale len 26 percent Turkov. Slovensko je z európskych krajín členstvu Turecka najmenej naklonené.  

Pozície

Podľa bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojených štátoch a prezident Slovenskej atlantickej komisie Rastislava Káčera je z výskumu evidentné, že „Slovensko sa sebaidentifikovalo s transatlantickými hodnotami.“ Slovensko je podľa jeho slov historicky proamerickou krajinou, čo je dané početnou emigráciou Slovákov do Ameriky v minulosti, ako aj úlohou USA pri vzniku samostatného Československa.  

Káčer upozornil na fakt, že hoci bola za vlády Mikuláša Dzurindu vládna rétorika jasne proatlantická, verejnosť vykazovala nižšiu úroveň podpory pre užšie vzťahy s USA ako je to po 2 rokoch vlády Róberta Fica. Označil to za „zdravú reakciu verejnosti“, ktorá do istej miery vyvažuje postoj politikov. Ako možný problém vo vzťahoch medzi Európou a Amerikou do budúcnosti vidí nízku ochotu angažovania sa pri riešení spoločných problémov.

Igor Slobodník, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a súčasný politický riaditeľ na Ministerstve zahraničných vecí SR vyhlásil, že výsledky prieskumu Transatlantické trendy by sa mali odraziť v praktickej politike Slovenska smerom navonok. Má podľa neho veľký význam, napríklad aj cez prácu s médiami, “aktívne pristupovať k verejnej mienke a aktívne na ňu pôsobiť”. Za základné pravidlo zahraničnej politiky považuje britský príklad za žiadnych okolností politicky nespochybňovať „kauzu“, na základe ktorej v súčasnosti pôsobia (slovenskí) vojaci v zahraničných misiách.

Slobodník tiež privítal jasný trend prieniku názorov Európanov a Američanov na to, v akých oblastiach by mali EÚ a USA spolupracovať.


Kompletné dáta a výsledky z prieskumu Transatlantické trendy 2008 je možné nájsť na  www.transatlatictrends.org

REKLAMA

REKLAMA