Tri roky Európskej občianskej iniciatívy: čas na zmenu?

To, či sa bude otvárať nariadenie o Európskej občianskej iniciatíve zatiaľ nie je jasné. Európska komisia pokračuje s vyhodnocovaním doterajších úspechov a problémov.

Od zavedenia Európskej občianskej iniciatívy (EOI) pred troma rokmi zatiaľ dve iniciatívy prešli celým procesom a trom sa podarilo vyzbierať viac ako požadovaný 1 milión podpisov. Podľa Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku to naznačuje, že nástroj funguje, no splnenie jeho podmienok nie je úplne jednoduché. Európska komisia si podľa neho uvedomuje, že existuje priestor na zlepšenie.

Bilancia

Komisia preto vypracovala správu, ktorá sumarizuje prvé skúsenosti s EOI. Jej závery zverejnila koncom marca tohto roku.

Komisia dostala doteraz celkovo 51 žiadostí o registráciu EOI, z nich 31 splnilo podmienky registrácie a mohlo začať so zberom podpisov. Z nich tri dosiahli a prekročili hranicu 1 milión podpisov v minimálne 7 krajinách a tri iniciatívy stále zbierajú podpisy (ochrana pred odpočúvaním, boj proti chudobe, boj proti schránkovým firmám). Ostatné organizátori stiahli alebo sa im nepodarilo potrebné podpisy vyzbierať.

Veková štruktúra členov organizačných výborov ukazuje, že veľkú časť tvoria mladí ľudia do 30 rokov. Pri troch doteraz úspešných iniciatívach sa 55 % podpisov vyzbieralo online, hoci pri iniciatíve „Jeden z nás“ bola väčšina vyzbieraná v papierovej forme.

Všetky iniciatívy zbierali podpisy v online prostredí cez software, ktorý dala pre tento účel k dispozícii Európska komisia. Tá problémy prvých iniciatív s hosťovaním systémov zberu vyriešila ponúknutím vlastných serverov. Pri validácii podpisov národnými orgánmi prešlo verifikáciou v priemere viac ako 90 % podpisov.

Úspešné iniciatívy –  1 : 1

Prvá úspešná iniciatíva bola Právo na vodu, kde Komisia prišla s pozitívnou odpoveďou a výpočtom, krokov, ktoré plánuje prijať. Iniciatíva mala legislatívny dopad ešte predtým ako bolo isté, že sa jej podarí vyzbierať dostatok podpisov. Voda a sanita boli vtedy vyňaté zo smernice o liberalizácii služieb.

Pri iniciatíve Jeden z nás Komisia organizátorom nevyhovela a v odpovedi konštatovala, že považuje súčasný legislatívny rámec upravujúci etické zásady vo výskume a pri rozvojovej pomoci financovanej z európskeho rozpočtu  za dostatočný.

Pri tretej úspešnej iniciatíve Stop vivisekcii, ktorá žiada odfázovanie pokusov na zvieratách Komisia o ďalšom postupe zatiaľ nerozhodla. Na dnes, 11. mája je naplánovaný oficiálny hearing v Európskom parlamente za účasti organizátorov a Európskej komisie. Oznámenie musí Komisia následne vydať do 3. júna.

Výzvy

Pokiaľ ide o výzvy do budúcnosti, Komisia vníma niekoľko problémov. Pre účely fundraisingu a manažovania osobných údajov môže byť napríklad niekedy nevýhodou, že organizačný výbor občianskych iniciatív nemá právnu subjektivitu, ide len o 7 súkromných osôb.

Komisia tiež vníma veľký podiel iniciatív, ktoré nesplnia ani registračné kritériá, zväčša kvôli tomu, že predmet ich iniciatívy sa nachádza mimo právomocí Európskej komisie. 

Pokiaľ ide o rozsah požadovaných osobných údajov pre vyjadrenie podpory konkrétnej iniciatíve, Komisia vyzýva členské štáty, aby volili skôr ústretovejší systém. Krajiny však musia požadovať údaje, ktoré im umožnia overiť hodnovernosť podpisu.

Rozdielnosť požiadaviek ale vylučuje niektorých občanov z možnosti podporiť EOI úplne. Tento problém rieši Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne úpravou prílohy k nariadeniu o EOI.

V praxi sa tiež stalo, že organizátori ešte nemali certifikované svoje online systémy zberu v čase, keď dostali rozhodnutie o registrácii svojej iniciatívy. Spôsobilo to, že nemali k dispozícii na zber podpory plných 12 mesiacov. Niektoré členské štáty odmietajú certifikovať systémy zberu pred rozhodnutím o registrácii EOI.  

Komisia bude v budúcnosti pripravenejšia pomôcť organizátorom s prekladmi ich materiálov do ostatných oficiálnych jazykov EÚ. Priestor vidí aj v lepšom zastúpení širšej plejády názorov a zástupcov na verejných vypočutiach v Európskom parlamente k témam iniciatívy, ktorým sa podarilo vyzbierať potrebný počet podpisov.

V októbri bude svoju pozíciu k prípadnej reforme Európskej občianskej iniciatívy prijímať Európsky parlament. Témou sa budú zaoberať aj ministri členských štátov na Rada EÚ.

Slovenské skúsenosti

Marek Michalčík z Fóra života, koordinátor iniciatívy Jeden z nás na Slovensku oceňuje Európsku občiansku iniciatívu ako nástroj participatívnej demokracie.  

Pri zbere podpory na Slovensku sa opierali najmä o skúsenosti siete partnerských organizácií Fóra života z organizovania a zberu podpisov pod viaceré petície. Celkovo na Slovensku získali cez 31 tisíc podpisov, čo je viac ako trojnásobok minimálnej požadovanej kvóty pre Slovensko (9750).

Pokiaľ ide o parametre EOI, Michalčík hovorí, že nevidí veľké problémy. Kvóty sú podľa neho realistické a nemôžu byť ľahko splniteľné ak sa má tento inštitút využívať pre „dôležité usmernenia“.

„Je dobré, aby limit nebol veľmi jednoduchý, aby sa neriešili parciálne veci.“ Viacero problémov, s ktorými sa potýkali už podľa Michalčíka ďalších organizátorov nečaká. Napríklad museli vysvetľovať, čo je Európska občianska iniciatíva ako taká a že jej obsahom v prípade iniciatívy „Jeden z nás“ nie je byť „proti potratom“, ale rieši špecifické etické limity v kontexte európskeho rozpočtu, ktoré vo sfére právomocí Európskej komisie.

Pochvaľuje si spoluprácu s so slovenskými úradníkmi, ktorí majú na starosti verifikáciu podpisov.

Rozčarovanie prišlo v tomto prípade pre organizátorov až s rozhodnutím Barrosovej Európskej komisie v posledných dňoch jej mandátu, ktorá podľa Michalčíkových slov „de facto našu požiadavku negovala a zmietla ju zo stola“.

Z hľadiska organizátorov iniciatívy, ktorá bola na začiatku uznaná ako spadajúca do kompetencie EK, nepovažuje dôvody na zamietnutie za relevantné.

Dúfa, že z Európskej občianskej iniciatívy sa „nestane fraška ako sa to stalo na Slovensku s petíciami“. Vhodné by podľa neho bolo lepšie zadefinovať postup od bodu odovzdania petície. Navrhuje, aby sa témou každej iniciatívy, ktorej sa podarí získať dostatočnú podporu musel zaoberať Európsky parlament v pléne, aby sa „uskutočnil politický zápas vo svetle argumentov, ktoré prináša Európska iniciatíva občanov“.

Miroslav Hajnoš, ktorý pôsobil ako dobrovoľník pre vôbec prvú registrovanú iniciatívu Fraternité 2020, spomína na veľký entuziazmus na začiatku, ktorý následne narazil na realitu.

Fraternité 2020, ktorá žiadala podstatné navýšenie rozpočtových zdrojov na európske programy mobility, sa nepodarilo zmobilizovať dostatočnú podporu. Miroslav Hajnoš vidí dva základné dôvody. Prvým je, že jeden z hlavných stakeholderov v európskej mládežníckej politike (European Youth Forum) sa za iniciatívu nepostavil a čase rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ išiel skôr cestou priameho lobingu u Európskej komisie.

Iniciatíva disponovala navyše len malým rozpočtom a stála na dobrovoľnej práci mladých ľudí, z ktorých málokto mal skúsenosti s marketingom. V tomto smere dáva Hajnoš za príklad iniciatívu Právo na vodu a dodáva, že kľúčová pre úspech môže byť aj podpora od europoslancov ako to bolo v prípade „Jeden z nás“, ktorú na Slovensku aktívne podporovali europoslanci Miroslav Mikolášik a Anna Záborská.

Občianske združenie Priama demokracia spísalo vlastné návrhy, ako vylepšiť Európsku občiansku iniciatívu. Požaduje napríklad, aby sa iniciatívy mohli organizovať aj k témam, ktoré môžu pre Komisiu predstavovať výzvu, napríklad aj požiadavka na zmeny základných zmlúv. Z praktického hľadiska navrhuje pretvorenie zberného softwaru, možnosť zdieľania emailov podporovateľov s organizátormi iniciatívy a tiež to, aby o dátume začiatku zberu podpisov rozhodnúť organizátori.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA