Únia má nový rozpočet

Po dosiahnutí medzi-inštitucionálnej dohody včera poslanci Európskeho parlamentu dali sedemročnému finančnému rámcu zelenú.

Európsky parlament včera počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rozpočtový výhľad odhlasoval. Ukončil tak niekoľkomesačné ťahanice s Radou a Európskou komisiou (EK) o podobe viacročného finančného rámca.

Europoslanci počtom hlasov 537 za a 126 hlasov proti potvrdili obsah júnovej medziinštitucionálnej dohody, podľa ktorej v období 2014-2020 budú výdavky únie vo výške 960 miliárd eur (záväzky) a 908 miliárd eur v platbách (v cenách roku 2011).

Prvýkrát v histórii EÚ bude dlhodobý rozpočet nižší, ako bol ten v predošlom období. Výdavky by mali byť o 3,7 % nižšie ako v rozpočtovom období 2007-2013, čo v prepočte znamená ich zníženie o 38 miliárd eur.

Aj napriek úspešnému hlasovaniu o dlhodobom rozpočte EÚ europoslanci poukazujú, že dohoda, ku ktorej sa počas rokovaní dospelo, nie je ani zďaleka ideálnym stavom.

„Tento rozpočtový rámec nenecháva žiadny priestor na manévrovanie v prípade nepredvídaných udalostí,“ povedal predseda rozpočtového výboru EP Alain Lamassoure. Ako zopakoval, rozpočet v takejto podobe bol "jedinou možnosťou".

Viacročný finančný rámec v EP čaká ešte formalita súhlasu členských štátov. Tie aktuálne finalizujú partnerské dohody s Európskou komisiou o využívaní nových rozpočtových zdrojov.

Europarlament v rámci rokovaní žiadal, aby boli čo najrýchlejšie vyriešené schodky v platbách, ktoré v posledných rokoch takmer znemožňovali Európskej komisii plniť svoje právne a finančné povinnosti. Cieľom EP bolo zabrániť tomu, aby rok 2014 začínal v červených číslach. Členské štáty pridali pre rok 2013 dodatočných 3,9 miliardy eur.

Poslanci EP tiež trvali na tom, aby boli postupom spolurozhodovania medzi Radou a EP dokončené právne základy všetkých programov EÚ. O veľkom množstve programov únie už EP hlasoval v rámci prebiehajúceho plenárneho zasadnutia.

Parlament trval aj na vytvorení pracovnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá preverí možnosti zaviesť pre európsky rozpočet masívnejšie „vlastné zdroje“. To by si neskôr vyžiadalo reformu financovania rozpočtu EÚ. Súčasný systém, ktorý obsahuje množstvo výnimiek, rabatov, rôznych zdrojov financovania a je závislý predovšetkým na národných príspevkoch.  Podľa mnohých je takýto rozpočtový systém pre úniu neudržateľný. Členské štáty- ako ústupok Európskemu parlamentu- súhlasili s vytvorením takejto skupiny.

Už v dohode z júla 2013 sa EP podarilo tiež zaistiť podporu pre hlavné priority obsiahnuté v mandáte na rokovania. Patrili medzi ne úplná flexibilita presúvať nevyužité prostriedky na platby medzi jednotlivými rokmi rozpočtu a široká flexibilita pre presuny záväzkov medzi rozpočtovými rokmi aj medzi kategóriami výdavkov. Táto flexibilita je podľa europoslancov potrebná, aby mohli byť prostriedky  z rozpočtu EÚ využité tam, kde sú najviac potrebné.

Ďalším deklarovaným kľúčovým úspechom europarlamentu je "klauzula o prieskume", na základe ktorého bude musieť EK v roku 2016 predstaviť prieskum fungovania dlhodobého rozpočtu EÚ.

Pozície

„Dostupné prostriedky z viacročného finančného rámca nie sú zďaleka ideálne. Ambicióznejší rozpočet by mal vyššie sumy pre lepšie využitie hospodárskeho oživenie a tvorbu pracovných miest,“ konštatoval predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz po hlasovaní v EP. Rozpočet podľa neho ale vytvára potrebné fondy, ktoré už od 1. januára 2014 umožnia investície do všetkých potrebných oblastí, od boja proti nezamestnanosti mladých až po podporu poľnohospodárstva.

Slovenský europoslanec Sergej Kozlík (HZDS, ALDE) pripomenul, že je veľmi dôležité, že sa EP a Rada konečne dohodli a schválili 960 miliárd eur v rámci záväzkov a takmer 910 miliárd v rámci výdavkov na nasledujúce rozpočtové obdobie.

Kozlík upozornil, že nový viacročný finančný rámec je v znamení zníženia finančných prostriedkov v absolútnom vyjadrení o 3,7 % voči predchádzajúcemu obdobiu.

"Na druhej strane sú už členské krajiny poučené a pevne verím, že budú expresne čerpať eurofondy, čím rýchlejšie, tým lepšie, že budú ich programy efektívne," povedal Kozlík.

Europoslanec pripomenul, že politickým zámerom EÚ je venovať čo najviac prostriedkov na rast a zamestnanosť a tiež na projekty na podporu malých a stredných podnikov. V rámci balíka na rozvoj infraštruktúry podľa neho platí, že krajiny alebo oblasti s menším potenciálom ako 75 % HDP priemeru EÚ budú môcť čerpať viac financií ako tie výkonnejšie regióny a štáty.

Slovenská europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD, S&D) uviedla, že schválenie finančnej perspektívy je dobrou správou pre Slovensko, nakoľko krajina dostane viac finančných prostriedkov z eurorozpočtu ako v predošlom období aj napriek tomu, že rozpočet EÚ ako taký sa "stenčí" o 35 miliárd eur.

Smolková povedala, že viacročný finančný rámec sa nerodil ľahko, a spresnila, že Rada zoškrtala pôvodný návrh Európskej komisie, s ktorým EP súhlasil, pričom sa škrty dotkli najmä oblastí pre mládež či vedu a výskum.

"To sú oblasti, kde je EÚ najviac viditeľná, najmä u mladej generácie. S tým Európsky parlament nemohol súhlasiť, ak chceme plniť ciele stratégie Európa 2020," pripomenula Smolková.

Kompromis, ktorý sa nakoniec po mnohých rokovaniach zrodil medzi inštitúciami EÚ, je podľa nej dobrý a umožní aj Slovensku, aby už od januára 2014 mohlo začať čerpanie finančných prostriedkov tak, ako si to naplánovalo.

Slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS): „Schválenie viacročného finančného rámca je základom pre plánovanie investícii z európskeho rozpočtu od 2014 do 2020 roku, jeho prijatím sme zaručili pokračovanie financovania európskych programov  po prvom januári 2014.

Som rád, že Európskemu parlamentu sa podarilo presadiť väčšiu flexibilitu pri výdavkoch, čo znamená možnosť jednoduchšieho presúvania peňazí z nevyužitých európskych fondov. Verím, že táto flexibilita pomôže napríklad pri programoch boja s nezamestnanosťou mladých, alebo pri regionálnom rozvoji,” uviedol Eduard Kukan.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA