Únia môže „vybuchnúť“ na nezvládnutej jazykovej politike

Európska jazyková politika sa stala aj vďaka veľkému rozšíreniu o krajiny strednej a východnej Európy pre Európsku úniu výzvou a rizikom zároveň.

jazyky komunikácia
jazyky komunikácia

 

Pozadie

Témou plenárneho zasadnutia Národného konventu o Európskej únii (NK o EÚ), ktoré sa konalo 12. júna na Ministerstve zahraničných vecí SR, bol Súčasný stav a budúcnosť jazykovej komunikácie v rozširujúcej sa Európskej únii. Jazyková politika bola až do posledného rozšírenia v roku 2004 do veľkej miery tabu a aj v súčasnosti je veľmi citlivou záležitosťou. Všetky oficiálne jazyky majú v Európskej únii rovnoprávne postavenie, no pravda je, že to platí len v deklaratívnej rovine. V súčasnosti má dominantné postavenie v európskej komunikácii angličtina, čo sa mnohým európskym štátom (najmä Francúzom a Nemcom, ktorí sa považujú za motor integrácie) nepáči.

Otázky

Hlavné problémy, s ktorými „zápasí” Pracovná skupina IX. Jazyková politika v zjednocujúcej sa Európe NK o EÚ, sa týkajú najmä neexistujúcej jazykovej politiky Slovenska v rámci EÚ. Tá je potrebná preto, aby Slovensko mohlo rovnocenne pôsobiť v multijazyčnom európskom spoločenstve. Ústredným cieľom Pracovnej skupiny IX. a jej riešiteľského tímu bolo na plenárnom zasadnutí oboznámiť nielen odbornú verejnosť s východiskami jazykovopolitickej stratégie Slovenska a naštartovať celospoločenskú diskusiu na túto tému. Sú to práve nové členské krajiny EÚ, ktoré majú potenciál zmeniť jazykovú politiku Európskej únie, pretože veľké krajiny majú tendenciu presadzovať vlastné jazyky na úkor ostatných. Otázkou je, akým jazykom by mala Európa hovoriť: anglicky? esperantom? latinsky? Mŕtvym alebo živým jazykom? Jazykom veľkého, či malého národa?

Druhým balíkov problémov, ktoré Pracovná skupina IX. rieši, je otázka postavenia slovenčiny nielen navonok, ale aj dovnútra. Tá súvisí s postavením slovenčiny na Slovensku, s jej kultiváciou, rozvojom terminologickej zložky a ochranou pred nežiadúcimi vonkajšími vplyvmi.

Pozície

Podpredseda vlády SR Pál Csáky podporil prácu Národného konventu, ktorý sa podľa jeho slov stal na Slovensku „stabilnou platformou pre diskusiu”, a zvlášť ocenil jeho pôsobenie v jazykovej politike. „Európska únia nie je a nemôže byť veľkým národným štátom v zmysle jedného alebo dvoch oficiálnych jazykov“. Podľa jeho názoru by nikto nemal meniť európsky multilingvizmus. Menšie krajiny by mali zabezpečiť vysokú mieru znalosti cudzích jazykov a zároveň si kultivovať vlastný materinský jazyk.

Pál Csáky sa na margo nejakého umelého jazyka, ktorým by sa malo v Únii komunikovať, vyjadril podozrievavo. „Keď jazyk nežije a nevytvára výrazy, je beznádejný“.

Hlavným prednášajúcim bol profesor z Kodanskej obchodnej školy Robert Phillipson, ktorý zhromaždenému publiku prezentoval závery svojej práce English – Only Europe? Táto práca, v ktorej skúmal úlohu jazykov v procesoch európskej integrácie, sa stala základom jeho prednášky. Phillipson sa vyslovil za aktívnejšiu jazykovú politiku, ktorá by na úrovni Európskej únie ochránila ideu multilingvizmu v Európe. Dominantným jazykom v Únii sa stala angličtina, čo ale znevýhodňuje tie štáty, v ktorých nie je materinským jazykom. Aspoň vyjednávanie na vysokej úrovni, kde sa diskutujú životne dôležité problémy, by malo prebiehať v tom jazyku, v ktorom sa vedia zúčastnení najlepšie vyjadriť. V opačnom prípade by nemuseli byť výsledky rokovaní uspokojujúce.

Ak necháme jazykovú politiku „v rukách trhu, preváži angličtina“ na úkor ostatných jazykov, tak ako to funguje dnes. Európska únia nemá mandát na riešenie jazykovej politiky a v dôsledku toho v tejto oblasti veľa nerobí. Dokumenty, s ktorými prichádza Komisia v oblasti jazykovej politiky síce podporujú multijazyčnosť, ale nemajú žiadny reálny dopad. Naviac, Komisia nikde nezadefinovala, multijazyčnosť v akej podobe chce presadzovať. Nejaký plánový, umelý alebo neutrálny jazyk situáciu tiež nevyrieši. Eurokrati sú schopní naučiť sa umelý jazyk v relatívne krátkej dobe, ale zmena na úrovni verejnosti by trvala desaťročia. Jazykovú politiku však treba riešiť hneď.

Druhý panel zasadnutia bol venovaný prezentácii Jazykovopolitickej stratégie SR ako členského štátu EÚ. Jazyk je podľa slov Slavomíra Ondrejoviča, ktorý je vedúcim riešiteľského tímu Pracovnej skupiny IX. „nadmieru dôležitým fenoménom“, keďže je „nositeľom kultúrnej identity a zásobníkom na uchovanie historickej pamäte národa“. Návrh jazykovej stratégie preto musí byť „demokratický, nediskriminujúci, ale aj reálny a realistický”.

Podľa Juraja Dolníka, člena riešiteľského tímu, by koncepcia nemala byť rigidná, mala by poskytnúť základný rámec a vyjadriť preferencie v otázke jazykovej politiky.

Milan Zemko z Historického ústavu SAV vystúpil v diskusii s myšlienkou, aby by sme sa „koncentrovali na kultivovanie slovenského jazyka a zároveň vychádzali v ústrety národnostným menšinám”. V súvislosti s jazykovou politikou Európskej únie povedal, že existuje prirodzená tendencia na presadenie sa jedného jazyka a aj Francúzi by mali akceptovať, že je to práve angličtina, ktorá dominuje komunikácii v Európe.

Nasledujúce kroky

  • Jazykovopolitická stratégia SR má predstavovať víziu Slovenska do budúcnosti a teraz je pripravená na pripomienkovanie. Súčasťou stratégie, ktorá by mala byť hotová do konca roka 2006, bude odporúčanie vláde SR. Aj napriek tomu, že odporúčania nemajú pre vládu záväzný charakter, predstavujú názory expertnej skupiny, a preto sa môžu stať východiskom pre vládnych politikov.

REKLAMA

REKLAMA