EÚ vstupuje do nového roka rozpačito

Rotujúce predsedníctvo prebralo v EÚ Maďarsko, kritizované za viaceré kroky. Estónsko sa stalo 17. členom eurozóny v čase, kedy spoločná mena zažíva najväčšiu krízu od svojho vzniku.

Estónska koruna končí

Ako pripomína britský denník Guardian, mal to byť slávny moment, na ktorý liberálna vláda v Estónsku čakala mnoho rokov.  Okrem iného to má pre postsovietsku republiku symbolický význam vzďaľovania sa ruskému susedovi. Nikto si ale pravdepodobne nepredstavoval, že krajina s 1,3 miliónovou populáciou, bude do kedysi elitného klubu v rámci EÚ vstupovať síce ako prvá s pobaltských krajín, ale v momente keď aj renomovaní ekonómia hovoria o jeho možnom rozpade.

V decembrovom prieskume verejnej mienky štatistom vyšlo, že euro podporuje 25 % opýtaných Estóncov. To čo mal byť v Estónsku európsky rok, keďže sa i estónske hlavné mesto Tallin pre rok 2011 stáva Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK), začalo teda rozpačito. Titul EHMK bude o dva roky (2013) niesť Košice.

Vrcholní predstavitelia štátu, premiér a minister financií národu odkázali, že euro je „základ“ a istý pozitívny efekt pre krajinu v podobe zlepšenia exportnej schopnosti a zvýšenie atraktivity pre investorov malo už pred jeho zavedením.

„Je to malý krok pre eurózónu, ale veľký pre Estónsko,“ povedal premiér Andrus Ansip, ktorý si ako prvý po polnoci vybral z bankomatu novú menu. „Sme hrdí na to, že sme členským štátom eurozóny,“ dodal. Centrálna banka tvrdí, že prechod prebehol hladko.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy využili novoročné prejavy na vyjadrenie podpory spoločnej európskej mene. Podobne tak urobil aj slovenský prezident Ivan Gašparovič.

Ďalšie východoeurópske krajiny – Poľsko ani Česká republika  – sa za súčasných okolností do eurozóny neponáhľajú.  Ekonómovia vidia ich vstup do eurozóny až okolo rokov 2019-2020.

Maďarský polrok

Dnes je prvý pracovný deň maďarského predsedníctva EÚ. Z hľadiska zvyšovania prestíže krajiny si nepočínala krajina pred jeho začiatkom práve najlepšie. Vplyvné média, nie len v EÚ ale aj v USA si všímajú znepokojujúce tendencie, špeciálne v súvislosti s novým maďarským mediálnym zákonom, ktorý dáva štátu do rúk nevídanú kontrolu nad všetkými druhmi médií pod hrozbou vysokých pokút.

Pochybnosti o zákone vyjadrilo Nemecko, Veká Británia, najostrejší boli zástupcovia Luxemburska. Len jeden deň po vzniku nového mediálneho regulátora (NMHH), isté maďarské rádio oznámilo, že NMHH už skúma podnet za to, že zahralo single rappera Ice-T „Warning, it’s On“ (text) o pol šiestej večer. Kvôli textu, ktorý nešetrí v anglickej verzii vulgarizmami, sa mala pieseň v záujme ochrany mladistvých vysielať až po 21.00, tvrdí úrad.

Novinári budú podľa novej legislatívy povinní odhaliť svoje zdroje v prípade, že sa jedná o otázku národnej bezpečnosti.

Problémy nekončia v médiách. Orbánova vláda už pred časom znárodnila súkromný dôchodkový pilier a čím de facto zrušila dôchodkovú reformu. Nadnárodné koncerny pôsobiace v Maďarsku sa sťažujú u Európskej komisie na nový spôsob zdanenia, ktorý bude znamenať odvedenie dodatočnej dane vo výške niekoľko sto miliónov eur. Trinásť európskych koncernov žiada preto od Európskej komisie, aby začala proti Maďarsku sankčné konanie, keďže sa zdanenie týka predovšetkým zahraničných firiem. Do kolízneho kurzu sa vláda Fideszu ale dostala ešte krátko po nástupe, keď odmietla predĺžiť dohodu s EÚ a MMF o pôžičke, ktorá pomohla po vypuknutí krízy Maďarsku z najhoršieho.

Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa vytratila dôležitá úloha pre premiéra predsedajúceho štátu, čiastočne aj ministra zahraničia (nahradili ich Herman Van Rompuy a Catherine Ashton). Stále však platí, že maďarskí ministri a iní zástupcovia budú viesť nespočetné rokovania. Z nich najdôležitejšie sa budú týkať prvotného oťukávania pred oficiálnym začiatkom bitky o ďalšiu sedemročnú finančnú perspektívu na roky 2014-2020.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA