V Nemecku sa črtá komplikovaná koalícia

Kresťanskí demokrati aj sociálna demokracia v nemeckých voľbách oslabila. Krajná pravica je prvýkrát v spolkovom parlamente ako tretia najsilnejšia strana. Najčastejšie sa skloňuje koalícia Merkelovej CDU/CSU s liberálmi (FDP) a Zelenými.

Angela Merkelová bude s najväčšou pravdepodobnosťou nemeckou kancelárkou štvrtýkrát v poradí.

Jej kresťanskí demokrati (CDU) však značne oslabili, keď dosiahli najhorší výsledok od roku 1949. Na rad prichádzajú rokovania o koaličnej vláde. Sociálni demokrati (SPD) na čele s Martinom Schulzom ohlásili odchod do opozície.

To otvára miesto pre tzv. jamaiskú koalíciu s liberálmi, ktorí sa do Bundestagu vracajú po 4-ročnej prestávke a stranou Zelených.

Táto formácia bude však ťažko hľadať konsenzus a to aj v európskych otázkach, je nepopulárna medzi voličmi a nikdy nebola otestovaná na federálnej úrovni.

Jedným z najdôležitejších výsledkov nemeckých parlamentných volieb je, že súboj o tretiu najsilnejšiu strasnu vyhrala krajne pravicová Alterantíva pre Nemecko (AfD), ktorá sa do spolkového parlamentu dostala po prvýkrát. V povojnovej histórii je to premiéra strany napravo od CDU v spolkovom parlamente. Prieskumy ukazujú, že milión voličov získala od kresťanských demokratov, trištvrte od SPD a 430 tisíc od ľavice. Ak by sociálni demokrati predsa išli do veľkej koalície bola by najväčšou opozičnou stranou.

Výsledky

Strana – percentuálny zisk – počet kresiel

  • Kresťaskí demokrati: CDU/CSU –  32,8 % – 238
  • Sociálni demokrati: SPD – 20,4 % – 148
  • Krajná pravica: AfD – 13 % – 95
  • Liberáli: FDP – 10,7 % – 78
  • Krajná ľavica: Die Linke –  9,1 % – 66
  • Zelení – 9 % – 65

 

Pozícia Angely Merkelovej ako nemeckej kancelárky sa do budúcnosti oslabí. Očakáva sa, že veľa jej energie pôjde do vytvorenia a udržania funkčnej vlády s neľahkými koaličnými partnermi.

Na zajtra je naplánovaný prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o reforme EÚ na Sorbonskej univerzite. Potenciálna prítomnosť FDP nemeckej koalícii nenahráva jeho plánom na reformu eurozóny. Liberáli presadzujú politiku národnej rozpočetovej zodpovednosti a odmietajú vytváranie rozpočtu pre eurozónu alebo nejakú formu mutualizácie dlhu.

 

Čo znamenajú nemecké voľby pre eurozónu

 

Vo štvrtok sa lídri EÚ stretávajú na neformálnom summite v estónskom Talline.

“Je tu časové okno do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019, keď sa očakáva, že obdobie roka a niečo bude obdobím veľmi intenzívneho hľadania nového konsenzu a kompromisov v primárnych politikách EÚ,” hovorí Milan Nič, analytik Centra Roberta Boscha pre strednú a východnú Európu v rámci Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku so sídlom v Berlíne.

Dôležité budú dohody medzi Berlínom a Parížom a následná reakcia ostatných krajín. Zadefinované sú podľa Niča tri oblasti európskej politiky, kde je už pripravený posun: nové fungovanie eurozóny, obrana a bezpečnosť, a migrácia a azylové procesy.

V pozadí sa už pritom pripravujú pozície jednotlivých krajín, najmä v otázke eurozóny.

Príprava koalície

Počkať si treba na vznik novej nemeckej koalície. “Tu je tradícia, že väčšina politikov sú právnici a koaličné dohody pripravujú veľmi precízne,” skonštatoval Nič a odhadol, že dokument nebude hotový skôr ako o osem týždňov po voľbách. “Čiže budeme mať dva mesiace dojazdu tejto starej zostavy a prípravy koaličnej dohody, ktorá už bude obsahovať elementy nemeckej pozície a politiky napríklad v otázke reformy eurozóny,” spresnil analytik.

“To si uvedomuje francúzsky prezident Macron, ktorý na budúci týždeň pripravil veľký prejav, kde dá na stôl svoje predstavy o budúcnosti eurozóny, aby mohol ovplyvniť nemecké koaličné rozhovory a prípravu koaličnej zmluvy. Pretože vie, že Nemci, čo si dajú do koaličnej zmluvy, to sa snažia dodržiavať,” upozornil Nič.

“To, čo doteraz rozbehli diplomati a technokrati, znamená, že sa stále nechávajú možnosti pre politické rozhodnutia,” uviedol analytik.

Ak by sa koaličným partnerom CDU stali Slobodní (FDP), zopakuje sa dôrazná politika Merkelovej vlády v čase začiatku gréckej krízy. Pôjde o prísnejší postoj voči zadlženým krajinám, neochotu riskovať nemecké peniaze či tlak na zavedenie opatrení na podporu ekonomického rastu. Vylúčiť podľa analytika nemožno ani snahu o vytlačenie nereformovaných krajín z eurozóny. Dôležitým faktorom v koaličných rokovaniach v Nemecku bude teda aj to, že ak bude vo vláde FDP, bude ťažké dosiahnuť kompromis s Francúzskom, dodal Nič.

Ak by v Nemecku predsa len pokračovala veľká koalícia CDU/CSU-SPD, socialisti budú Merkelovú tlačiť na viac solidarity a do dohody s Francúzskom a južnými štátmi eurozóny; pravdaže pri rešpektovaní nemeckých červených línií. Bude to znamenať snahu mať silnejší spoločný rozpočet, silnejšieho ministra financií, väčšiu fiškálnu kapacitu a silnejší Európsky monetárny fond.

REKLAMA

REKLAMA