V4 a budúcnosť EÚ: Nové obmedzenia, nové príležitosti

Ako jediný člen eurozóny spomedzi V4 môže Slovensko partnerom pomôcť pri snahách o zachovanie inkluzívneho modelu integrácie. Vyšehradská spolupráca je však v dôsledku rôznych národných pozícií ku krízovému vývoju obmedzená.

Poľsko: V4 môže byť platformovou na zmierňovanie rizík

Kríza suverénneho dlhu v EÚ si vyžiadala rýchlejšiu a odvážnejšiu spoluprácu. Krajiny mimo eurozóny sa preto stali svedkami posilnenia medzivládnej metódy v prijímaní rozhodnutí v EÚ, upozorňuje Agata Gostyńská, senior výskumná pracovníčka v Poľskom inštitúte pre medzinárodné otázky.

„Summity eurozóny, ktoré prechádzali riadny európskym summitom, ovplyvnili komunitárnu metódu, na ktorej V4 záleží“, hovorí analytička. „Oslabenie nadnárodných inštitúcií v sebe nesie riziko, že sa V4 ocitne na okraji európskej integrácie“, vysvetľuje, pričom dodáva, že rozhodnutia, ktoré sa v eurozóne prijímajú, nevyhnutne ovplyvňujú aj krajiny mimo nej, keďže väčšina z nich je povinná euro prijať.

Gostyńská sa domnieva, že aj keď súčasná situácia v sebe nesie určité riziká, tieto obavy je možné novým spôsobom pretaviť do príležitosti pre Vyšehradskú skupinu. Ako príklad spomína spoluprácu medzi krízou silne zasiahnutými pobaltskými krajinami, ktoré využívajú regionálnu platformu na prípravy na zvadenie eura. Lotyšsko bude prvou krajinou zo skupiny, ktorá sa k eurozóne pridá 1. januára.

Uznáva, že pre V4 bude náročné koordinovať svoje rozdielne postoje k HMÚ, no „spoločným menovateľom zostáva obava z dôsledkov exkluzívnej integrácie v eurozóne“. Podľa jej názoru by V4 mohla byť schopná mierniť tieto riziká aj nad rámec tradičných oblastí spolupráce (rozširovanie, viacročný finančný rámec, energetika).

„Viem si predstaviť spoluprácu V4 v oblasti dohôd na zmluvnom základe (contractual arrangements) v rámci Nástrojov pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (CCI). Všetci sa zhodneme na tom, že by to mali byť minimálne inkluzívne nástroje. Ďalšie oblasti by mohli byť samostatný rozpočet pre eurozónu, o ktorom sa uvažuje, a otázky týkajúce sa legitimity eurozóny“, navrhuje.

Poľsko vychádza na základe posledných prieskumov verejnej mienky z porovnania v regióne ako naj-proeurópskejšia krajina. Má jasnú ambíciu postúpiť do jadra EÚ a je veľmi aktívne v diskusiách o budúcnosti Európy. Poľský minister zahraničných vecí Sikorsky sa dokonca zúčastňoval na fóre bývalého nemeckého ministra Westerwelleho (Skupina pre budúcnosť Európy) ako jediný zástupca krajín mimo eurozóny a novších členov EÚ.

„Celkovo vývoj v EÚ motivuje Poľsko posilňovať svoje partnerstvá s krajinami jadra a investovať do novej kvality regionálnej spolupráce,“ hodnotí Agata Gostyńská.  

Maďarsko: Inkluzívnosť bankovej únie je dobrý príklad

Maďarsko vedie s EÚ mnoho dialógov. Na rozdiel od Poľska, sa stalo najeuroskeptickejšou krajinou, v niektorých prieskumoch sa podpora pre EÚ pohybuje len na úrovni 30 %, hovorí senior vedecký pracovník Maďarského inštitútu pre medzinárodné otázky Zoltán Gálik. Maďarsko je zároveň paradoxne krajinou, ktorá od svojho vstupu plní takmer všetky maastrichtské kritériá pre prijatie eura.

Preto sa Gálik domnieva, že sa krajina bude pomaly k euru približovať, hoci politické vyhlásenia premiéra Viktora Orbána naznačujú, že to nebude tak skoro nebude. Nakoľko však všetky zmeny v európskej integrácii s najväčšou pravdepodobnosťou budú prichádzať z eurozóny, Maďarsko si musí nájsť spôsob ako byť čo najbližšie a tomu prispôsobiť svoje správanie, hovorí analytik.

Maďarská zahraničná politika podľa jeho slov chápe, že ak krajina chce byť raz členom eurozóny, musí byť schopná maximalizovať svoje záujmy v prebiehajúcich procesoch, podobne ako sa to stalo v prípade bankovej únie. „Toto by sme mali vedieť replikovať aj pri iných príležitostiach“, myslí si Gálik.

Podobne ako jeho susedia je v otázke inštitucionálnej reformy Maďarsko odhodlané brániť komunitárnu metódu, ktorá by určite mala hrať prím nad medzivládnym rozhodovaním. Vytváranie politickej únie musí stáť na pilieroch, ktoré zaručia jej legitimitu, a to nie len v zmluvách ale aj v procesoch, ktoré sa dejú mimo nej. V neskoršom štádiu ale Gálik očakáva zásadnejšiu revíziu zmlúv.

Vyšehradskú spoluprácu považuje za veľmi prínosnú. „Niečo sa stalo za posledné dva roky, ministerstvá sú téme spolupráce v rámci Vyšehradu otvorené.“ Spomína iniciatívu Priateľov kohézie, ktorá bola podľa neho v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ mimoriadne úspešná. „Skúsili sme to a podarilo sa“.

V širšom európskom kontexte pripomína britskú iniciatívu revízie kompetencií EÚ. Síce nie je všeobecne akceptovaná, no myšlienka prehodnotenia rôznych oblastí politík EÚ – pričom niekde je možné pridať európsky rozmer a inde zase uvažovať o nacionalizácii – nemusí byť nevyhnutne zlou myšlienkou. „Musíme s tým byť však veľmi opatrní“, upozorňuje Gálik. Pripomína napríklad silný záujem Maďarska i Poľska na zachovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Česká republika: Komplikovaná domáca diskusia

V Čechách podľa riaditeľa Europeum – Inštitútu pre európsku politiku Davida Krála neexistuje jednotný pohľad na budúcnosť Európy. Diskusia o tejto téme je polarizovaná na politickej aj spoločenskej úrovni.

„Máme viac euroskeptických think-tankov aj strán, ktoré svoju identitu odvodzujú od odmietania Európy“. Cituje prieskum verejnej mienky z apríla tohto roku, kde sa 70 % opýtaných vyjadrilo, že si nemyslia, že rozhodnutia na európskej úrovni sú v ich záujme.

Král však prezentuje aj výsledky prieskumu, ktorý ponúka iný obraz. Realizoval ho pražský think-tank Asociácia pre medzinárodné otázky medzi reprezentatívnu vzorkou elít z rôznych oblastí spoločenského života. Z týchto respondentov sa 97 % vyjadrilo, že plné členstvo ČR v EÚ je pre krajinu výhodnejšie ako akékoľvek iné možné riešenie. Okrem toho sa 76 % vyjadrilo, že Česká republika by mala vstúpiť do eurozóny do roku 2020. Zároveň ale elity pochybujú o schopnosti Českej republiky nie len presadzovať svoje záujmy v EÚ, ale aj o schopnosti ich definovať.

Európska diskusia v domácom kontexte je podľa Krála komplikovaná aj značnou inštitucionálnou rivalitou – dôsledkom slabých koaličných vlád je nárast rezortizmu. Súťaživosť sa neprejavuje len medzi ministerstvami, ale z úradu prezidenta, ktorý sa snaží o vplyv v týchto témach a v Národnej banke. „Mnoho vecí, o ktorých existuje zhoda na expertnej úrovni (univerzity a think-tanky) sú zneutralizované na tej politickej“, hovorí Král.

Na rozdiel od ostatných krajín je podľa analytika v Českej republike viacrýchlostná Európa vnímaná menej ako hrozba. Variabilná geometria je vnímaní ako akceptovaná realita – aspoň pokiaľ sa nevytvárajú nové inštitucionálne a právne rámce.  

„Rastie ale pocit, že tu ide najmä o strategickú voľbu“, konštatuje David Král.

Slovensko: Obrana komunitárnej metódy

Je síce pravda, že Vyšehradská diskusia žije a je plodná, netreba si však „nič nahovárať“ pokiaľ ide o možnosti politickej spolupráce, najmä ak sa zohľadní rôzny dopad krízy a rôzne reakcie na ňu v jednotlivých krajinách V4, upozorňuje Vladimír Bilčík, riaditeľ programu Európskych štúdií zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.  

Zmenili sa totiž niektoré z hlavných parametrov diskusie. Už v nej viac nejde len o to, ako čo najlepšie využiť benefity vyplývajúce z členstva v EÚ. Od roku 2009 sa diskusia posunula k otázke, čo vieme robiť s rastúcimi nákladmi na dosiahnutú úroveň integrácie EÚ. Vyšehradské krajiny stoja na radikálne odlišných pozíciách, čo tiež ukázala táto diskusia.

Situáciu v regióne hodnotí Bilčík v skratke nasledovne:

Európska politika je v Českej republike zahmlená, pričom sa hľadajú argumenty, ako sa prijatiu eura úplne vyhnúť. Viktor Orbán, ktorý má dobrú šancu na ďalšie dve volebné obdobia zjavne nechce byť tým premiérom, ktorý Maďarsko privedie do eurozóny. Poľsko hrá na európskej scéne veľkú hru a vidí ďalej ako za horizont pár rokov, je však nejasné ako sa situácia vyvinie po parlamentných voľbách.

Slovensko zase dlho ťažilo z tzv. post-mečiarovského konsenzu o EÚ. Euroskepticizmus sa síce odvtedy objavil, stále je však podľa Bilčíka marginálny v porovnaní so zvyškom regiónu. „Urobili sme svoje strategické rozhodnutia skôr ako ostatné krajiny V4 a v dôsledku krízy sa sme sa ocitli v jadre EÚ a zatiaľ hráme túto hru dobre.“

„Kvalita európskej diskusie sa vo vyšehradskom regióne zlepšila, ale potenciál na spoluprácu v rámci EÚ sa znížil.“ Súhlasí s Agatou Gostyńskou, že musíme zabezpečiť, aby dvere do eurozóny ostali otvorené. „No prekážky sú domáceho charakteru, kedy polovica z nás hovorí, že tam ani nechce byť“. Ak si ako vyšehradská skupina „neurobíme domácu úlohu“ nebudeme dôveryhodní, myslí si analytik.

„Domáce obmedzenia sú kľúčové pre pochopenie obmedzení vyšehradskej spolupráce. Potrebujem sa potrieť za ne. Je dôležité, aby sme spolupracovali ako noví hráči a musíme pracovať na tom, aby komunitárna metóda fungovala v celej škále oblastí politík, na to je však potrebný medzivládny konsenzus“, hovorí Bilčík.

Pokiaľ ide o vplyv a implikácie nemeckých volieb ak vznikne koalícia do Vianoc a bude zložená z CDU/CSU a SPD, bude to podľa Bilčíka pre Vyšehrad dobrá správa „Na jednej strane dostala Merkelová obrovský mandát pre pokračovanie svoje politiky, na druhej strane môže SPD byť dobrým korekčným mechanizmom pre štýl tejto politiky. V tomto usporiadaní bude Nemecko brať komunitárne inštitúcie o niečo vážnejšie“, odhaduje Vladimír Bilčík.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA