V4 je z blokov v rámci EÚ najviac zahľadená do seba

Vyplýva to z dát, ktoré mapujú „chémiu“ medzi členskými štátmi. Umožňujú sledovať koalície medzi štátmi podľa oblastí a skupín.

Kto sa na koho najviac spolieha v EÚ a v akých politikách? Kto je pre koho sklamaním? S kým hovoria bohaté krajiny a s kým krajiny juhu a V4?

Odpovede na takéto otázky možno nájsť v „EU Coalition Explorer“. Údaje vychádzajú z dotazníkového prieskumu medzi viac ako 4 stovkami profesionálov z oblasti európskej politiky v členských štátoch EÚ. Uskutočnil sa v júni až septembri 2016.

Interaktívny súbor

Prieskum robil renomovaný think-tank Európska rada pre zahraničné vzťahy (European Council for Foreign Relations, ECFR). Dáta sú prístupné online v graficky spracovanej podobe. Medzi stovkami máp sa dá interaktívne prechádzať podľa oblasti záujmu.

Niektoré výsledky prezentoval uplynulý týždeň v Bratislave jeden z senior výskumníkov berlínskej kancelárie EFCR Josef Janning.

Chémia medzi krajinami

To, čo prieskum odhaľuje, je podľa Janninga „chémia medzi členskými krajinami“, ktorá na prvý pohľad nie je zjavná a nedá sa ani odčítať z hlasovania v Rade EÚ.

Cieľom bolo zachytiť „mainstreamové uvažovanie“ medzi expertami. Analytik uznáva, že vzorky respondentov sa pre jednotlivé krajiny líšia a treba to pri interpretácii brať do úvahy.

Zo Slovenska sa do prieskumu zapojilo 5 respondentov.

13. miesto

V rebríčku miery prepojenosti v EÚ (miery, do akej má krajina aktívne bilaterálne partnerstvá s inými členmi) vedie Nemecko. Na opačnom konci je Bulharsko. Slovensko sa umiestnilo na 13. priečke.

Prieskum zachytáva aj to, ako krajiny vnímajú ostatných a samy seba v kategóriách: intenzity kontaktov, zdieľaných záujmov, responzívnosti a sklamania (pre jednotlivé krajiny aj skupiny štátov).

Skupiny štátov sú rozdelené nasledovne: „veľká šestka“, „zakladajúca šestka“, „bohatá sedmička“, „južná sedmička“ a „Vyšehradská štvorka“.

 

Skupiny

 

Veľká šestka sa napríklad častejšie kontaktuje navzájom. Pre krajiny V4 je prvým partnerom Nemecko, nasledované ostatnými krajinami Vyšehradu a napokon Veľká Británia.

Mimo svojej skupiny najviac záujmov zdieľa V4 s Britmi, Talianmi a Pobaltím.

Prieskum odhaľuje aj vnútorne tenzie vo vyšehradskej skupine, ktoré sa podľa Janninga zosilňujú práve zahľadenosťou bloku do seba.

 

videgrad

 

Zaujímavá je aj Veľká Británia. Hoci je často politicky na okraji európskych politík má jednu z najlepšie vybudovaných bilaterálnych sietí.

Na druhej strane, rebríček krajín, ktoré najčastejšie svojich partnerov „sklamávajú“ vedie práve Veľká Británia, nasledovaná Poľskom a Maďarskom.

Vyšehradskú skupinu najčastejšie sklame Francúzsko, Nemecko, Maďarsko a Rakúsko. Pre Slovensko je to Grécko, Estónsko, Nemecko a Francúzsko.

Sebavnímanie

Údaje umožňujú porovnať aj to, ako v jednotlivých politikách vnímajú svoj vplyv samotné členské štáty a ako ich vníma okolie.

Francúzsko sa napríklad považuje za najvplyvnejšiu krajinu v zahraničnej a bezpečnostnej politike, čo nie celkom nekorešponduje s názorom iných.

„Horšie ako sa preceňovať, je podceňovať svoj vplyv,“ dodáva odborník.

Nemecko na porovnanie vníma seba podobne, ako ho vníma zvyšok únie.

Súčasťou výskumu bol aj doplnkový prieskum medzi verejnosťou. Ukazuje sa, že verejnosť na rozdiel od profesionálov veľmi nerozlišuje medzi jednotlivými oblasťami politík, najmä pokiaľ ide o to, či prehlbovať alebo neprehlbovať spoluprácu. Úniu skôr vníma celostne.

Naznačuje aj to, že maďarská verejnosť nie je tak skeptická voči integrácii ako jej politická trieda.

Autori výskumu vysvetľujú, že v časoch diferencovanej integrácie a viacerých rýchlostí spolupráce je dôležité poznať, kto sú vaši spojenci a kde sú rezervy. Neplatí podľa Janninga názor, že ak sa ministri pravidelne stretávajú na Radách EÚ, netreba energiu venovať bilaterálnym vzťahom v rámci EÚ.

Dáta môžu tvorcom politík ukázať, kde sú pri stavaní koalícií možnosti a rezervy.

 

slovensko

 

Čítajte tiež: V4: Spoločné názory, rozdielne činy

 

Verejné podujatie „EU Coalition Explorer“ zorganizovalo zastúpenie Friedrich-Ebert-Stiftung na Slovensku v spolupráci s EurActiv.sk a Katedrou Politológie FiF UK v Bratislave.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA