Varoufakis vidí nedostatok federalizácie EÚ

Grécky minister financií bol v centre pozornosti na parížskom ekonomickom fóre. Apeluje na konsolidáciu eurozóny a využívanie existujúcich nástrojov EÚ na zmiernenie dopadov krízy.

„Len málo ministrov financií má taký talent na ekonómiu ako Janis Varoufakis,“ povedal o gréckom ministrovi držiteľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz na minulotýždňovom parížskom ekonomickom fóre organizovanom Inštitútom pre nové ekonomické myslenie.

Varoufakis, sám profesor ekonómie, bol so svojím príspevkom na parížskom podujatí 9. apríla v centre pozornosti, píše EurActiv.fr

 „Myslím si, že toto rozdelenie eurozóny musí skončiť a musíme sa ju snažiť konsolidovať. Musíme zmeniť to, že sa jedna krajina stavia proti inej, musíme posilniť integráciu,“ odpovedal Varoufakis na Stiglitzovu otázku o súčasných problémoch Európy.

Nebol by som tu a nerozprával o kríze v Grécku, ak by bola EÚ federalizovaná, dodal grécky minister.

EÚ a viní za nedokončenú federalizáciu a za to, že niekdajší francúzsky prezident François Mitterrand a jeho proťajšok nemecký kancelár Helmut Kohl neuverili vo svoju schopnosť vytvoriť Spojené štáty európske. Uspokojili sa s hospodárskou a menovou úniou, pričom dúfali, že politická spolupráca sa bude prirodzene posilňovať, najmä v časoch krízy.

„Stal sa ale presný opak. Kríza, ktorá udrela na Európu znamená, že je omnoho ťažšie štáty presvedčiť, aby sa posunuli dopredu. Kríza nás nespojila, ale vzdialila. Keby sme sa o Spojené štáty európske pokúsili dnes, neuspeli by sme. Myslím s však, že potrebujeme zmeniť zmluvy a snažiť s túto situáciu zmeniť,“ povedal Varoufakis.

Využívať inštitúcie lepšie

Federálna Európa by podľa neho na krízu reagovala inak. Dnes sa prihovára za strategické investície Európskej investičnej banky.

„Ak by ECB bola pripravená nakupovať eurobondy vydávané EIB nemali by sme problémy s úrokmi. Mali by sme zmeniť spôsob, akým využívame existujúce inštitúcie, pretože EÚ naozaj potrebuje zlepšiť svoju ekonomiku napumpovaním peňazí do súkromného sektora.“

„Nežiadame nemeckých daňových poplatníkov, aby financovali investičný program na periférii Európy, ale žiadame existujúce inštitúcie, aby zmobilizovali svoje schopnosti v tejto oblasti,“ dodáva s tým, že mnoho firiem v Grécku nie je schopných plniť objednávky pretože im chýbajú investičné zdroje.

Reformy ako nadávka

Pokiaľ ide o ekonomickú a sociálnu situáciu v Grécku, Varoufakis uznáva potrebu hospodárskych reforiem, no tvrdí, že po piatich rokoch agresívnej fiškálnej konsolidácie grécky export stagnuje. „To znamení, že niečo nefunguje bez ohľadu na to, akú politickú pozíciu zastávate.“

„Problém je, že slovo ‘reformy’ sa v Grécku stalo nadávkou, podobne ako ‘demokracia’ v Iraku.“

Je to podľa neho výsledok uplynulých rokov, v ktorých sa reformy zavádzali zle a riešili malé problémy. Za jeden z najväčších neduhov svojej krajiny považuje daňové úniky. Je ťažké robiť reformy počas ekonomickej depresie bez podpory obyvateľstva, zdôrazňuje.

 „Štrukturálne nerovnováhy v monetárnej únii nevyhnutne ponechávajú bremeno ozdravovania na pleciach najslabších. Na to nemusíme byť napravo ani naľavo, aby sme to uznali: je to zjavné deň čo deň.“

Podľa Varoufakisa treba zreformovať napríklad EFSF (trvalý euroval), ktorý v opčnom prípade vznikol. „Je tak rigidne nastavený, že s ním nemôžete urobiť nič.“ Kritizoval aj marcové rozhodnutie ECB, ktoré zakázalo gréckym bankám použiť štátne dlhopisy na svoje refinancovanie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA