Vláda pokračuje v Národnom konvente o EÚ

V záujme každej členskej krajiny je viesť celospoločenské diskusie o pozitívach, ale aj kritických postojoch na EÚ, jej politiky a fungovanie.

Krátka správa

Vstup Slovenska do EÚ, ako aj obdobie po ňom sprevádzala celospoločnská diskusia – „Konvent“ všetkých hlavných aktérov verejného života. V roku 2007 plánuje SR v tejto aktivite pokračovať prostredníctvom vládneho programu.

Podľa prieskumov verejnej mienky Európska únia už dlhší čas zápasí s tzv. “demokratickým deficitom”. Medzi jej občanmi pretrváva pomerne silný pocit vylúčenia z procesu tvorby politiky na európskej úrovni. Členstvo v EÚ kladie požiadavky na celú našu spoločnosť, keďže jednotlivé európske politiky sa nedotýkajú len verejnej a štátnej správy, ale každého občana. V záujme informovanosti verejnosti je preto dôležité viesť celospoločenské diskusie, v rámci ktorých je dôležité vnímať nielen pozitívne, ale aj kritické názory na samotnú EÚ. Slovensko ako nový člen Únie je permanentne konfrontované s potrebou vytvárania národných pozícií a fungovania v rámci inštitúcií EÚ.

Národný konvent o Európskej únii v roku 2006 nadväzoval na pôvodný „Konvent o budúcnosti EÚ (NK)“, ktorý fungoval od mája 2001 až po náš vstup do EÚ. NK vznikol ako odpoveď SR na výzvu summitu EÚ v Nice (december 2000) aktívne sa zapojiť do diskusie o inštitucionálnej reforme a budúcnosti EÚ.

NK sa stal prvou inštitucionálnou platformou v Slovenskej republike pre celospoločenskú diskusiu o EÚ za účasti predstaviteľov všetkých aktérov verejného života – politických strán, exekutívy, parlamentu, mimovládnych organizácií, cirkví, záujmových združení, predstaviteľov samospráv, hospodárskeho a kultúrneho života. Významne prispel k formovaniu pozícií SR prezentovaných v rámci európskeho Konventu, ktorý pripravil návrh ústavnej zmluvy o EÚ pre rokovanie Medzivládnej konferencie.

Národnému konventu predsedá Dušan Čaplovič – podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Jeho cieľom je viesť otvorenú, permanentnú celonárodnej diskusie o konkrétnych otázkach a výzvach, ktoré vyplývajú pre SR z členstva v EÚ.

V roku 2007 bude diskusia venovaná prioritne témam:

  • 50. výročie podpisu Rímskych zmlúv,
  • inštitucionálna reforma,
  • fondy EÚ a NSRR 2007-2013,
  • európska politika  susedstva v kontexte regionálnej politiky,
  • energetická bezpečnosť,
  • príprava na vstup SR do eurozóny,
  • vedomostná spoločnosť,
  • rozširovanie EÚ,
  • rozširovanie Schengenského priestoru 
  • klimatické zmeny.

Výsledkom činnosti NK o EÚ sú odporúčania adresované predstaviteľom zodpovedným za prípravu národných pozícií k jednotlivým sektorovým politikám EÚ. Okrem vyššie uvedených prioritných tém sa Národný konvent o Európskej únii bude priebežne venovať aktuálnej agende Európskej únie v jednotlivých politických oblastiach z pohľadu Slovenska ako členského štátu EÚ. K tomuto cieľu by mali prispieť plenárne zasadnutia, konferencie a zasadnutia pracovných skupín pre jednotlivé problémové okruhy.

V roku 2006 bola výkonným realizátorom projektu Národný konvent o Európskej únii Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). V súčasnosti prebieha na Úrade vlády  SR verejné obstarávanie na nositeľa projektu Národný konvent o EÚ na rok 2007. Tento proces bude ukončený začiatkom apríla 2007. Vláda plánuje v roku 2007 uvoľniť zo štátneho rozpočtu sumu vo výške 3 000 000 Sk nad rámec výdavkovej kapitoly Úradu vlády SR. Od vybraného realizátora projektu  sa  predpokladá  vklad na činnosť NK v roku 2007 vo výške minimálne 300 000 Sk. Vybraný realizátor projektu predloží detailný návrh plánovaných podujatí vždy štvrťrok vopred na schválenie predsedovi Národného konventu o EÚ. Predsedníctvo NK môže iniciovať okruhy aktivít, tie budú zapracované do plánu podujatí po ich schválení predsedom národného konventu.

Na dôležitosť komunikácie s občanmi na všetkých úrovniach poukázal v marci v rozprave v EP aj europoslanec Vladimír Maňka (SES): “Je potrebné, aby sme v spolupráci s Komisiou a Európskymi domami v jednotlivých členských štátoch pripravili efektívne opatrenia v oblasti komunikácie a efektívnosť procesu následne pravidelne hodnotili. Naša snaha o komplexný pohľad na vec a posilnenie spolupráce medzi inštitúciami povedie k vyššej transparentnosti a lepšiemu využitiu zdrojov”.

REKLAMA

REKLAMA