Voľby do EP: Ľudí najviac zaujíma ekonomika

Európanov budú v budúcoročnej volebnej kampani najviac zaujímať riešenia ekonomických problémov. Rozhodnutých prísť voliť je rok pred voľbami 30 % Európanov. Vyplýva to zo zistení prieskumu Eurobarometer.

Prieskum potvrdil, v Bruseli rozšírenú obavu, že povedomie o voľbách medzi občanmi je zatiaľ nízke. Len 16 % Európanov vie, v ktorom roku sa budú voľby konať. Menej ako 4 % vedelo uviesť rok aj mesiac (jún 2009).

Najnižšie povedomie bolo zaznamenané vo Veľkej Británii a Fínsku, kde 94 % ľudí odpovedalo, že nevie, kedy sa uskutočnia voľby. Nasledujú BulharskoLitva (83 %). Tri krajiny s najvyšším povedomím sú Luxembursko (43 %), Grécko (36 %) a Slovensko, kde 32 % opýtaných vedelo povedať, kedy sa voľby konajú.

Hoci na prvý pohľad vyzerajú čísla nelichotivo, sú povzbudivejšie ako tie z pred šiestich mesiacov. Vtedy len 10 % Európanov vedelo, že voľby do EP sa konajú budúci rok.

“Celkové zlepšenie povedomia o čase konania volieb je logické a bude sa zlepšovať s blížiacim sa dátumom”, píšu autori.

O voľby sa “veľmi zaujíma” len 8 % Európanov, 38 % sa “zaujíma trochu”. “Príliš sa nezaujíma” 29 % a vôbec sa nezaujíma 22 % Európanov. Tri percentá nevedeli odpovedať. Na Slovensku eurovoľby nezaujímajú 68 % ľudí.

Výsledky sa líšia od od krajiny ku krajine. V 11 krajinách sa väčšina respondentov vyjadrila, že ju eurovoľby zaujímajú. Najviac v Rumunsku, na Malte, v Írsku a na Cypre.

Prieskum sa snažil zmerať aj potenciálnu účasť na voľbách. Respondentov sa pýtali na škále od 1 do 10, ako veľmi je pravdepodobné, že pôjdu voliť. 10 znamenalo, že sú pevne rozhodnutí prísť k urnám. Zo Slovákov dalo takúto odpoveď 15 % opýtaných, čo predstavuje polovicu celoeurópskeho priemeru.

Európanov najviac trápia ekonomické otázky a myslia si, že by mali byť hlavnou témou predvolebnej kampane – tento názor má až 40 % opýtaných. Na druhom mieste ich trápia globálne a bezpečnostné problémy: napríklad zločinnosť a klimatické zmeny (medzi 30 až 40 %). Otázky v súvislosti s politikami EÚ a inštitúciami pokladá za najdôležitejšie len niečo medzi 10 až 20 % opýtaných. Opať sú však veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

Z ekonomických tém, respodnentov najvic znepokojuje nezamestnanosť (47 %), ekonomický rast (45 %) a kúpna sila (41 %), oveľa menej už zachovanie európskeho sociálneho modelu (12%).

Globálne problémy majú u európskych občanov nasledovnú hierarchiu: zločinnosť, terorizmus, klimatické zmeny a imigrácia. Voliči sú náchylnejší dať svoj hlas kandidátovi so skúsenosťami z EÚ. Toto kritérium uviedlo na prvom mieste 40 percent, kým skúsenosť na národnej úrovni uviedlo ako prvé len 29 %. Osobnosť politika udalo 30 a reputáciu 17 opýtaných.

Veľa sa vo vnímaní vrejenosti nezmenilo, pokiaľ ide o dôveru v Európsky parlament. Stále si drží prvú priečku dôveryhodnosti medzi inštitúciami EÚ (52 percent). Komisii verí 47 a Rade 43 percet opýtaných. Európskej centrálnej banke dôveruje každý druhý respondent.

Nicolas Becuwe z TNS opinion pre EurActiv.sk povedal, že “nie je prekvapujúce, že európsky občania dávajú do popredia ekonomické otázky vzhľadom na súčasný hospodársky vývoj. Očakávajú od svojich zástupcov konkrétne odpovede na konkrétne problémy ako je stúpajúca inflácia a klesajúca kúpna sila. Kedže účasť bola v posledných voľbách relatívne nízka, informovanie občanov o úlohe Európskeho parlamentu v týchot kľúčových otázkach by mohlo pozitívne vplývať na mobilizáciu voličov”.

REKLAMA

REKLAMA