Van Rompuy: Na EÚ nemá nikto monopol

Grécka kríza uvrhla EÚ do režimu, v ktorom je hlavnou úlohou prežiť. Zároveň otestovala Lisabonskú zmluvu a európske inštitúcie a členské štáty primäla k intenzívnejšej a účinnejšej spolupráci, ktorá ide nad rámec tradičného medzivládneho prístupu, tvrdí Van Rompuy.

Stály predseda Európskej rady tvrdí, že „Lisabonská zmluva nemôže fungovať bez spolupráce medzi inštitúciami EÚ a medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ“. Zdôraznil, že na Európu nemá nikto monopol, pričom v dobe krízy to platí dvojnásobne.

Tím, ktorí sa sťažujú, že úloha členských štátov rastie a kazí tak Európsku úniu Van Rompuy odkázal, že podobné dohady nie sú na mieste. V dobe krízy je vraj úplne prirodzené, že sa úlohy koordinátora ujala Európska rada.

EÚ sa v uplynulých mesiacoch zaoberala primárne makroekonomickou politikou a vedúca úloha Európskej rady bola preto nevyhnutná, tvrdí jej predseda. Pripomenul ale, že inštitúcia svoje kroky neustále koordinovala s Európskou komisiou a Európskym parlamentom. „Nemali by sme zabúdať, že v EÚ sa členské štáty podieľajú na verejných výdavkoch z 98 % a Európa len z 2 %“, povedal.

Víťazom je Európsky parlament

Rok po tom, čo vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva je podľa Van Rompuya jasné, že najväčším víťazom sa stal v novom inštitucionálnom poriadku Európsky parlament.

Spory, ku ktorým došlo počas vyjednávania dohody o výmene údajov o bankových transakciách medzi EÚ a Spojenými štátmi (dohoda SWIFT), pri rokovaní o novej diplomatickej službe EÚ alebo o regulácii finančných trhov, podľa predsedu Európskej rady ukazujú, že Parlament dospel a dochádza tým k posunu v únijnom modus operandi.

Komentáru k zatiaľ poslednému sporu, kedy Európsky parlament začiatkom tohto týždňa neustúpil zo svojej pozície pri vyjednávaní o rozpočte EÚ na rok 2011, sa Van Rompuy vyhol s tvrdením, že „kompromis sa nakoniec nájde“.

Nie je čas na vízie

Predseda Európskej rady je presvedčený, že EÚ v tomto roku odviedla dobrú prácu. „Únia svoju úlohu splnila,“ povedal a nezabudol upozorniť, že podľa predikcií rástla Európska únie v roku 2010 tempom 1,8 % HDP, čo je dvojnásobok oproti predpovediam z doby pred štyrmi mesiacmi. Podľa Van Rompuya je to dôsledkom prijatia nepopulárnych, ale zato zásadných fiškálnych a hospodárskych reforiem.

Hospodársky rast je podľa Van Rompuya daleko vyrovnanejší a viac než export k tomu prispieva domáci dopyt.

„Na EÚ sa (na medzinárodnej úrovni) nahliadalo ako na pacienta. Minulý týždeň v Soule ale toto vnímanie zmizlo a EÚ sa plne ujala svojej úloh v medzinárodných rokovaniach,“ uviedol. Hoci sa pozornosť Únie v uplynulom roku sústredila hlavne na reformy súvisiace s eurom a menej na vizionárske dokumenty typu stratégia Európa 2020 alebo na dokončenie vnútorného trhu, Van Rompuy to nevníma ako problém.

„Niektorí ľudia dôverujú politikom s charizmou proroka, iní tým, za ktorými stoja výsledky a tí sa viac páčia aj mne“, povedal, pričom podľa neho si doba žiada iniciatívy zamerané na konkrétne výsledky a nie na veľké vízie.

„Nebola to doba vízií, ale doba, v ktorej išlo o prežitie. To ale neznamená, že by bol rok 2010 rokom krízy. Práve naopak. Ukázali sme, že sme krízu schopní riešiť a vychádzame z nej posilnení“, povedal.

S novými zdrojmi európskeho rozpočtu opatrne

V reakcii na otázku týkajúcu sa reformy európskeho rozpočtu po roku 2013 Van Rompuy odporučil opatrnejší postup. Pokiaľ by Európska únia získala v súlade s návrhmi Európskeho parlamentu vlastný zdroj financovania, ktorý by na rozdiel od súčasnej situácie nebol nijako zviazaný s HDP jednotlivých členských krajín, solidarita medzi štátmi by sa podľa názoru predsedu Európskej rady znížila.

„Hovorím, poďme diskutovať, ale pri rozhodovaní o nových nástrojoch a nových možnostiach ako zmeniť rozpočet EÚ buďme opatrní. “           

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA