Vytvorenie spoločnej európskej armády je stále nereálne

Spoločná európska obrana dnes nestojí na diskusii o vytváraní novej vojenskej zložky, zhodli sa na tom panelisti podujatia Diskutujeme o budúcnosti Európy.

Hoci Lisabonská zmluva v článku 42 hovorí o tom, že v prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty „sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami“, reálne možnosti v Únii sú stále obmedzené. Zhodli sa na tom aj diskutujúci ja podujatí Diskutujeme o budúcnosti Európy – Možnosti v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Európa podľa nich nemá ambíciu vzďaľovať sa od Severoatlantickej organizácie. NATO, ako panelisti potvrdili, ostáva chrbtovou kosťou európskej bezpečnosti. Vzhľadom na zmeny na zahraničnopolitickej scéne však aj Únia potrebuje čo najintenzívnejšie koordinovať svoju spoluprácu v bezpečnostných témach.

„Často sa hovorí o tom, že Európska únia je ekonomickým gigantom, no zahraničnopolitickým trpaslíkom. Absolútne s tým nesúhlasím. Európske únia je stále významným hráčom v oblasti bezpečnosti aj na zahraničnopolitickej scéne,“ uviedol na úvod aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Dušan Chrenek.

„Reálna spolupráca v obrane je dnes pomerne ďaleko od úrovne v ekonomickej oblasti. Neznamená to ale, že Únia nie je v tejto oblasti iniciatívna,“ reagoval Róbert Ondrejcsák, štátny tajomník Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Únia napriek tomu potrebuje nájsť aj v tejto téme spoločnú reč. „To že sa Európska únia mení je každému jasné. Otázkou je dnes, akým spôsobom to bude,“ doplnil Dušan Chrenek.

Podpora EÚ na Slovensku stúpla. Členstvo oceňuje každý druhý Slovák

Zmenené bezpečnostné prostredie núti k spolupráci

„Situácia v bezpečnostnom prostredí Európy sa netýka len pár štátov. To vyvoláva nutnosť spolupráce pre všetkých,“ vysvetlil Peter Bátor, zahraničnopolitický poradca prezidenta Slovenskej republiky. Zmeny nielen v Európe preto rozvírili aj diskusiu o budúcom smerovaní Únie v snahe spoločne koordinovať vlastnú obranu.

Dôvody o súčasnej intenzívnej debate o spoločných obranných zložkách vidí Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú na dvoch úrovniach.

Prvá podľa neho súvisí práve so zmeneným bezpečnostným prostredím, a to z toho hľadiska, že „súčasná Únia je aj na základe novej Globálnej stratégie postavená na spoločnom princípe chrániť a brániť sa,“ uviedol. „Na to, aby sme sa chránili, už dnes nestačí len mäkká sila, ale potrebujeme aj vojenské zložky,“ doplnil Vladimír Bilčík.

Druhou motiváciou sú spoločné záujmy. Dnes podľa neho „zisťujeme, že naša ambícia šíriť ich ďalej, je obmedzená, pretože strácame vplyv v susedstve, v Turecku, aj na Balkáne. Aby sme vplyv mali, nestačí sa rozprávať len o ekonomickej bezpečnosti, ale je treba hovoriť aj o iných druhoch bezpečnosti, vrátane kybernetických a hybridných hrozieb,“ uviedol Vladimír Bilčík.

Nové štruktúry, vyššie ambície

Únia aj členské štáty si tieto fakty uvedomujú. Spolu s Globálnou stratégiou EÚ, ktorú krajiny schválili pred vyše rokom, sa odštartovala aj intenzívnejšia komunikácia o koordinácii a spolupráci.

Elementy, ako navyšovanie takzvanej mäkkej sily Ruskej federácie, nový druh americkej zahraničnej politiky a rétoriky, či odchod významného odporcu rozširovania bezpečnostnej spolupráce v Únii, Spojeného kráľovstva z bloku, mali podľa Róberta Ondrejcsáka rovnako výrazný vplyv.

Príkladmi, ktorými Únia spoluprácu odštartovala, je Stála štruktúrovaná spolupráca, takzvané PESCO, alebo spustenie Európskeho obranného fondu. Novinkou je nielen ich vznik, ale aj právna záväznosť. „Nositeľom PESCA nebude Únia, ale také členské štáty, ktoré sa na nej rozhodnú participovať,“ pripomenul štátny tajomník.

Podľa Dušana Chreneka otázka pri „PESC-u“ stojí na tom, „či pôjde o dostatočne ambiciózny projekt a ako ho využijeme. Či pôjdeme aj do náročnejších operácii, alebo to bude niečo nenáročné, ako doteraz.“

Dvadsať členských krajín chce do obranného jadra Únie

Ani PESCO, ani budovanie jadra nemôže ale podľa Ondrejcsáka „viesť k tomu, aby vznikali nové štruktúry, ktoré jednak predstavujú duplikáciu alebo ktoré by odčerpali zdroje z reálnych vojenských spôsobilostí“.

Podľa Chreneka ale nové štruktúry Únia potrebuje. Novinkou, ktorú pripomenul, je Európsky obranný fond so záväzkom prispieť značnými finančnými príspevkami. „Po roku 2020 by sme v tejto oblasti mali mať k dispozícii 5,5 miliardy eur, 500 miliónov ročne na spoločný výskum a ďalšiu miliardu z európskeho rozpočtu na vývoj spôsobilostí. Zvyšné 4 miliardy by mali prísť od členských štátov “ Chrenek.

Z takzvaného Junkerovho fondu EÚ by mali byť finančné zdroje nasmerované aj do výskumu v oblasti bezpečnosti a obrany.

Fond pre udržateľný rozvoj: Možnosti pre Afriku a európske susedstvo

Príležitosť multiplikácie sily

„Pri budovaní spoločnej obrany, či dokonca vojenských zložiek sa musíme rozprávať o tom, akým spôsobom to bude. Debata o obrannom jadre je preto aj o tom, či vieme byť pri stole a rozhodovať o pravidlách, a či sa dostaneme k peniazom,“ pripomenul Vladimír Bilčík.

Ak by sa totiž na motivácii v spoločnej obrane členské štáty zhodli a vyčlenili by sa na ňu aj isté finančné prostriedky, v súčasnosti by ich bolo stále primálo.

„Pár štátov si dokáže vybudovať spoločné sily. Vždy to bude ale len regionálna spolupráca. Ak na veciach, ktoré sme si naplánovali, nebude participovať väčšina štátov, nikdy nebudú fungovať,“ vysvetlil Peter Bátor. „Slovensko so svojimi možnosťami a spôsobilosťami by nebolo veľkým hráčom v obrane Únie. Vieme čiastkovo prispievať, ale vyniknúť vieme len v prípade príspevkov viacerých štátov,“ doplnil.

„Ak sa chceme pohnúť politikami dopredu, musíme sa na Európsku úniu pozerať ako na príležitosť multiplikácie, teda násobenia národných kapacít, aby sme znásobili schopnosť riešiť to, čo sami nedokážeme dosiahnuť,“ povedal poradca prezidenta v súvislosti s formou budúcej spoločnej európskej obrany.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA