Wallströmová obhajuje jadro Ústavy

Margot Wallströmová predstavila svoje “najlepšie argumenty” pre záchranu euroústavy. Vyzýva na “druhú šancu”, napriek nepriazni členských štátov.

M. Wallstrom
Podpredsedníčka a komisárka M. Wallströmová

Pozadie:

Nasledujúc Wallströmovej “plán D” na stimuláciu diskusie, Európsky parlament požiadal Komisiu o vypracovanie analýzy nákladov v prípade neprijatia ústavnej zmluvy. Výzva zdôraznil poslanec EP Jo Leinenom, ktorý prišiel s vlastnou analýzou pre rovnaký scénar.

Témy:

Wallströmová predstavila nový dokument vypracovaný svojím tímom. Zahŕňa konkrétne príklady, kde by EÚ mohla konať viac efektívne a demokratickejšie, ako napríklad:

  • Charta základných práv, ktorá v súčasnosti nemá zaväzujúcu právnu silu (ktorú chce Holandsko vylúčiť)
  • Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, kde mohla ústava zabezpečiť lepšie reakcie na problémy ako terorizmus a organizovaná kriminalita
  • Energetická politika, kde je s nárastom cien ropy, problémami s dodávkami plynu a výpadkami naprieč celou Úniou  potrebný spoločný postup
  • Zdravotná politika mala výhliadky na zlepšenie, vyplývyjúc z ústavy
  • Urýchlenie vytvorenia postu ministra zahraničných 
  • A napokon, celkový inštitucionálny rámec by bol rozšírený o spolurozhodovanie, väčšie zapojenie národných parlamentov a redefiníciu kvalifikovanej väčšiny 

“Európa si zaslúži druhú šancu.”
Margot Wallströmová, podpredsedníčka EK

Wallströmová síce argumentovala za záchranu jadra súčasnej Ústavnej zmluvy, avšak odmietla akúkoľvek podobu “mini zmluvy”. “Európa si zaslúži druhú šancu, ale nemala by si dovoliť druhé zlyhanie”, znela jej výzva členským štátom. Podrepdsedníčka Komisie apelovala na zodpovednosť členských štátov, aby prispeli a ukázali politickú vôľu. Priznala, že neexistuje ideálne riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým, ale diskusia musí prebiehať v členských štátoch. Pre zvýraznenie svojej myšlienky, Komisia pripomenula nedostatočnú informovanosť tých holandských voličov, ktorí v referende hlasovali proti. Avšak členské štáty, napríklad už spomínané Holandsko, váhajú so začatím tejto témy počas volebnej kampane a stávajú sa stale väčšími euroskeptikmi. Samotné Švédsko odmietlo ratifikovať Ústavu EÚ len nedávno. Premiér Fredrik Reinfeld dodáva: “Najprv by sme chceli vedieť o aký druh zmluvy by v skutočnosti išlo. Až potom by sme opäť pristúpili k ratifikačnému procesu.     

Pozície:

Jo Leinen (PES) vyzval na pokračovanie v diskusii a väčšie začlenenie jednotlivých aktérov do nej.

Georgios Papastamkos (EPP-ED) sa domnieva že občanov nezaujímali zlepšenia vo všetkých oblastiach politiky, ale chceli ucelenosť a považovali za nutnosť vytvoriť dôsledný politický akčný plán.

Jens Peter Bonde (Nezávislí/ Skupina demokratov) odmietol myšlienku ako celok so slovami ”je to strata času”. Namiesto ústavu navrhol inú “Dohodu”, ktorá by bola volená priamo.

Andrew Duff (ALDE) obrátil tlak na Radu a dodal že národní politici musia viac vysvetľovať doma. Povedal: “Nedá sa dosiahnuť všetko iba z Komisie a Parlamentu.”

Ďalšie kroky:

  • 29. november 2006: Komisia predstaví svoje hodnotenie „plánu D“
  • 25. marec 2007, Berlin: Oslavy 50. výročia Rímskych zmlúv a vyhlásenie európskych lídrov k hodnotám a cieľom EÚ
  • Jún 2007: Nemecké predsedníctvo má v úmysle predložiť návrhy ako postupovať s Ústavnou zmluvou
  • December 2007: Komisia príjme rozhodnutie o zmene Euroústavy

REKLAMA

REKLAMA