Zákaz popierania zločinov komunizmu v EÚ zatiaľ nebude

EK nateraz odmietla žiadosť šiestich členských štátov z bývalého sovietskemu bloku, ktoré chceli, aby bolo popieranie zločinov komunizmu právne rovnako postihnuteľné ako v prípade zločinov nacizmu.

Pod výzvu sa podpísali Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Česká republika, MaďarskoRumunsko.

„V tejto fáze neboli dosiahnuté podmienky na to, aby Komisia prišla s požadovaným legislatívnym návrhom“ povedal hovorca eurokomisárky pre spravodlivosť Viviane Redingovej Matthew Newman s tým, že Komisia sa napriek tomu touto témou zaoberá.

Komisia svoje rozhodnutie zdôvodňuje nezávislou správou, ktorá sa touto otázkou zaoberala už skôr. Štúdia, za ktorou stojí Prof. Dr. Carlos Closa Montero z španielskeho Institute for Public Goods and Policy Centre of Human and Social Scieneces nesie názov „Štúdia o tom, ako sa členské štáty stavajú k zločinom totalitných režimov“.  Konštatuje, že právne prostredie sa v členských štátoch líši a v žiadnej krajine nebolo vynesené súdne rozhodnutie, ktoré by trestalo popieranie zločinov páchaných totalitnými režimami z čias Studenej vojny vo východnej Európe.

Len dva z členských štátov – Česká republika a Poľsko – majú národnú legislatívu o popieraní zločinov, ktorá explicitne hovorí o totalitnom komunistickom režime, uvádza 480-stranová štúdia. „Zo zozbieraných informácií vyplýva, že až doteraz v EÚ žiadne rozhodnutie národných súdov nepotrestalo konkrétny prípad popierania zločinov spáchaných totalitným komunistickým režimom“.

„V tejto téme sme nedosiahli konsenzus. Jednotlivé členské štáty  EÚ majú značne odlišné prístupy“, povedal pre britský denník Guardian hovorca komisárky Newman.

Malú podporu medzi dvadsaťsedmičkou členských štátov si uvedomujú aj signatári výzvy. V liste pripúšťajú, že v súčasnosti nie sú schopní zabezpečiť  pre svoj návrh dostatočnú podporu v EÚ, ale bola by podľa nich škoda, ak by EÚ túto šancu nevyužila.

Iniciátor výzvy Európskej komisii, litovský minister zahraničia Audronius Ažubalis si myslí, že by EÚ mala rozšíriť definíciu genocídy tiež na zločiny proti skupine definovanej na základe sociálneho statusu alebo politického presvedčenia.  Nedávno v rozhovore pre EurActiv Ažubalis povedal, že západná Európa ignoruje históriu národov, ktoré ešte donedávna žili v totalite.

„Cez vzdelávanie by sme mali dosiahnuť lepšie pochopenie pre to, že EÚ by mala mať rovnaké právne nástroje pre zločiny stalinistického typu ako sa uplatňujú proti skutky spáchané nacistami“, uviedol vtedy Ažubalis.

Rehabilitácia?

Ažubalis už ale nekomentoval niektoré vyjadrenie lídrov, ktorí pochádzajú z rovnakej európskej rodiny politických strán (Európska ľudová strana) ako on.

Rumunská tlač napríklad citovala prezidenta Trajana Basescu, ktorý mal povedať, že komunistický diktátor Nicolae Ceausescu by bol býval dobrým prezidentom, ak by pri moci zostal len desať rokov. Ceausescu pri moci zotrval 24 rokov až pokým nebol v roku 1989 zavraždený spolu so svojou manželkou Elenou.  

V Bulharsku sa zase premiér Bojko Borissov (ktorého strana je tiež členom stredo-pravej EĽS) nechal počuť, že ak by jeho vláda bola schopná postaviť „jednu stotinu“ toho, čo komunistický diktátor Todor Živkov „bol by to obrovský úspech pre akúkoľvek vládu“.

„Ide o zásadnú vec, že máme totalitné systémy merať rovnakým metrom,“ povedal v Bruseli šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg. Podľa neho je popieranie zločinov komunizmu plne zrovnateľné s popieraním zločinov nacizmu, ktoré je v mnohých krajinách EÚ trestné.

Česká republika sa spolu s niekoľkými ďalšími krajinami pokúsila v EÚ presadiť rovnaké zaobchádzanie s nacistickými a komunistickými režimami už v minulosti.

Počas českého predsedníctva v EÚ sa vláda premiéra Topolánka snažila o vytvorenie platformy pre výskum totalitných režimov ale neuspela. Česi uvažovali tiež o zriadení informačnej kancelárie v Bruseli, ktorá ale zatiaľ neexistuje.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA