Zmena Lisabonskej zmluvy rozdelila ministrov

Francúzsko a Nemecko čaká ťažký boj o dosiahnutie dohody na zmene Lisabonskej zmluvy, naznačili to ministri zahraničia po včerajších zdĺhavých rokovaniach.

Koncom týždňa sa lídri členských krajín stretnú v Bruseli, aby diskutovali o francúzsko-nemeckom návrhu na vytvorenie stáleho protikrízového mechanizmu a súčasne o možnosti dočasne pozastavovať hlasovacie práva v Rade. Obe by si vyžadovali zmenu Lisabonskej zmluvy. Podľa ministrov zahraničia, ktorí sa včera stretli v Luxemburgu, to však nebude až také ľahké presadiť.

Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti minulý december po ôsmich rokoch zložitých vyjednávaní. Mnohé krajiny sa preto obávajú jej opätovného otvárania. „Dráma je jasná každému,“ uviedol rakúsky minister zahraničia Michael Spindelegger. „Poukazuje na to, že treba nájsť riešenie, ktoré nebude viesť k zmene zmluvy,“ dodal.

Nemecký minister Guido Westerwelle pripustil, že stanovisko krajín nie je jednotné, no poukázal na to, že finančnú stabilitu bez zásahu do Lisabonskej zmluvy nebude možné zabezpečiť. „Budeme preto rokovať deň aj noc, aby sme pre lídrov do štvrtka vedeli nájsť spoločné stanovisko,“ uviedol novinárom.

Francúzi sú optimistickí, sú totiž presvedčení, že zmena bude možná a podľa ministra Pierra Lellouchea ide o nevyhnutný historický krok. „FrancúzskoNemecko majú skutočnú vôľu zachrániť našu spoločnú menu.“ Uznal však, že otváranie Lisabonskej zmluvy niektoré štáty akceptujú len ťažko.

Nemci zmenu presadzujú už niekoľko mesiacov, no intenzita sa zvýšila v uplynulých dňoch po tom, čo výmenou za zmiernenie plánov na sprísnenie rozpočtových pravidiel, získalo podporu Francúzska.

Berlín požaduje aj trvalý mechanizmus na riešenie krízy, pretože ten súčasný, ktorý vznikol v rámci reakcie na grécku krízu vyprší v roku 2013.

Opäť ťažké vyjednávania

Východisková situácia pre zmenu Lisabonskej zmluvy však nie je príliš priaznivá. Okrem toho, že vstúpila do platnosti len pred necelým rokom, Briti vyslovili jasné, nesúhlasné stanovisko. Otváranie Zmluvy si však vyžaduje jednomyseľnosť.

Existuje však možnosť, kedy by Spojené kráľovstvo ustúpilo – v prípade, že by sa zmena vzťahovala len na krajiny eurozóny – a teda by sa vyhlo referendu.

Aj keď by sa tieto tri štáty dokázali dohodnúť, členov Únie je 27, a mnohé by mohli začať presadzovať vlastné požiadavky. Viaceré krajiny síce zmenu v princípe podporujú, obávajú sa však času, ktorý ratifikácia zaberie.

Veľkú časť návrhov budú prerokovávať až v marci budúci rok, no niektoré otázky sú súčasťou agendy tohtotýždňového summitu lídrov EÚ. Analytici sú však skeptickí. Podľa nich, ak keby sa politici dohodli, nikto nedokáže zaručiť, že  zmena bude schválená do roku 2013.

(EurActiv/Reuters)

Pozície:

Slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda po skončení rokovaní: „Ak sa dohodneme, že to takto ďalej nemôže ísť, že nechceme nové Grécka, že nechceme populizmus, ani na strane politikov, ani na strane bánk, že budeme brániť populizmu, už sme zvíťazili. Potom sa začneme sporiť, že či tým úspešným nástrojom je suspendácia hlasovacích práv alebo sa nezaobídeme bez toho riadeného bankrotu. Dohodneme sa.“

 

Podľa luxemburského ministra Jeana Asselborna francúzsko-nemecká dohoda v ostatných štátoch vyvoláva pocit, že im diktujú, čo majú robiť. Podľa neho nejde len o to, že Berlín a Paríž kladú požiadavky, ale aj o to, že EÚ riskuje, že sa teraz roky bude zaoberať len jednou otázkou.

Belgický minister Steven Vanackere, ktorý predsedal rokovaniam uviedol, že vznikli obavy z otvorenia pandorinej skrinky vedúcej k inštitucionálnej reforme."Nikto za stolom nechce otvoriť Zmluvu a urobiť fundamentálne zmeny."

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA