Azylový systém EÚ: Úlohy sú jasné, hľadá sa konsenzus

Slovensko chce do decembra prediskutovať alternatívny návrh reformy európskeho azylového systému. Na domácej pôde zápasí s problémom integrácie utečencov a mentalitou "tranzitnej krajiny".

Nemecká europoslankyňa, zástupca eurokomisie, slovenský diplomat, úradníčka, ktorá pozná problémy integrácie na Slovensku v praxi z pohľadu štátu a expertka na azylové právo z mimovládneho sektora debatovali o tom, čo má riešiť budúca migračná a azylová politika EÚ.

Debatu “Ľudia v pohybe: Budúcnosť migračnej a azylovej politiky EÚ” pripravil portál EurActiv.sk spolu s Heinrich Böll Stiftung, zastúpením v Prahe a o.z. EuroPolicy.

Budapešť 2015: Hrozilo to eskaláciou

„Bola som v Budapešti v deň, kedy sa Merkelová rozhodla otvoriť nemecké hranice,“ spomína nemecká europoslankyňa, spolupredsedníčka frakcie Zelení/Európska slobodná aliancia Rebecca Harms.

Na tamojšej železničnej stanici Keleti, ktorá sa stala provizórnym utečeneckým táborom, bivakovalo začiatkom septembra okolo dve tisíc utečencov.

Harms vie, že Merkelovú za toto rozhodnutie mnohí kritizujú, sama to ale vidí inak. „Situácia v meste bola otrasná, hoci dobrovoľníci a mimovládne organizácie robili obrovský kus práce.“

„Ja aj predstavitelia mesta Budapešť sme sa obávali skutočnej eskalácie medzi utečencami a miestnymi. V meste bolo veľa chuligánov, pretože sa konal futbalový zápas. Uľavilo sa mi, že kancelárka urobila toto rozhodnutie,“ hovorí jej politická súperka.

„Aj pre nás v Nemecku to vytvorilo problémy, dodáva europoslankyňa,“ mohla by som o tom veľa rozprávať.

Skôr však chce hovoriť o medzinárodnej perspektíve. Z tej sa podľa nej javí, že Európa v pomoci utečencom, najmä tým 60 miliónom mimo jej hraníc nie je ambiciózna adekvátne svojim možnostiam. „Aj voči tým máme zodpovednosť, lebo väčšina z nich sa k EÚ ani nepriblíži.“

Vníma podľa vlastných slov aj obavy Európanov o bezpečnosť. „Je škandál, že nemáme pod kontrolou vlastné vonkajšie hranice.“ Ako ale dodáva, v demokratickej spoločnosti nie je možné zaručiť 100 % bezpečnosť. „Istá miera neistoty tu vždy bude.“

(Viac v rozhovore s Rebeccou Harms)

Komisia sa teší na slovenské návrhy

Európska komisia už prišla s návrhmi novej azylovej a migračnej politiky. V tejto otázke majú ale najväčšiu zodpovednosť členské krajiny, hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Zároveň súhlasí, že sme v EÚ problém z dlhodobo zanedbávali.

„Je to komplexný problém, nemôžeme to zjednodušiť na jednu oblasť, pričom európsky systém migračnej a azylovej politiky je len jedna z nich, zároveň ale najdiskutovanejšia lebo obsahuje aj premiestňovanie a presídľovanie utečencov.“

Všetky návrhy boli podľa Chreneka na Slovensku degradované na „kvóty“, diskusia bola zjednodušená, kedy sa stotožňovali utečenci s ekonomickými migrantami, dokonca teroristami.

„EK má veľké očakávania od Slovenského predsedníctva (v Rade EÚ), aby prišla s kompromisným návrhom. Ak sa máme vrátiť k Schengenu, musíme mať funkčný systém migračnej a azylovej politiky. Nevyrieši síce migráciu, lebo tá tu bude, ale potrebujeme systém, ktorý nám to pomôže zvládnuť.“

Výhľadovo: Systém premiestnení

Veľvyslanec so špeciálnym poverením pre migráciu, Igor Slobodník (MZVaEZ SR) hovorí, že dlhodobým cieľom je situácia, v ktorej cez politiku presídľovania (z tretích krajín) EÚ organizovaným spôsobom cez legálne cesty migrácie prijíma isté počty ľudí, ktoré zodpovedajú „absorpčnej kapacite ekonomických a sociálnych systémov“.

Organizácia OECD podľa neho pracuje s odhadom 200 tisíc ročne ako počet, ktorý by mala EÚ celkom prirodzene a bez problémov absorbovať a zapojiť ich do hospodárskych systémov členských štátov.

Zároveň si EÚ musí ponechať kapacitu prijať ľudí, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú hospodárski aktívni, ľudia, ktorí utekajú pred vojnovými konfliktami alebo pred „nezvratnými zmenami, osobitne klímy“.

Operatívne problémy: Turecko, Grécko a Taliansko

Krátkodobé ciele sú „udržať pri živote dohodu s Tureckom“, dobudovať skutočne robustný azylový systém v Grécku, rozbehnúť relokácie z Grécka, aby sa tam uvoľňovala kapacita.

Krízová situácia je aj v Taliansku, kde k začiatku novembra 2016 registrujú 160 tisíc ľudí, ktoré prešli cez Stredozemné more, čo bude do konca roka pravdepodobne najvyšší počet za poslednú dekádu. „Čo je tragickejšie, sú počty ľudí, ktorí sa na územie EÚ nikdy nedostanú, v tomto je to už 4200 obetí.“

„Na Stredozemnej trase sa nejaké Turecko neponúka“, opisuje zložitosť problému Slobodník. EÚ spúšťa pilotný projekt dohôd s 5 krajinami v Afrike, dlhodobo ich môže byť okolo 20.

Zmiešaný model

Pokiaľ ide o budúci azylový systém, úlohou pre EÚ zostáva nájsť „zmiešaný model“, v ktorom bude uznaných množstvo iných „výkonov“, nie len prijímanie utečencov, ktoré môžu členské krajiny realizovať „omnoho efektívnejšie“, hovorí veľvyslanec.

Malo by ísť o vopred a dlhodobo definované a fixované formy.

„Začíname v týchto dňoch a hodinách hovoriť s partnermi. Chceme návrh predniesť na Európskej rade v decembri a ponúknuť ako východisko z patovej situácie.“

Podľa Slobodníka je únia rozpoltená, „nie je to menšina proti väčšine a nie je sú to len krajiny V4 či nové členské krajiny, ktoré majú so súčasným návrhom problém“.

Štátny program integrácie až o rok

Slovensko dnes vo svojich zariadeniach registruje 24 žiadateľov o azyl, z toho 13 je z Ukrajiny. Slovensko dobrovoľne presídlilo 149 irackých kresťanov z Kurdistanu, ktorým priznalo azyl z humanitných dôvodov, hovorí Petra Achbergerová, riaditeľka odboru migrácie a integrácie Migračný úrad (pod gesciou ministerstva vnútra).

Z tejto skupiny momentálne ostáva na Slovensku 86 ľudí. „Ostatní sa vrátili naspäť do Iraku a ako dôvod uvádzali ‘homesickness’“, hovorí Achbergeová.

Slovensko podľa nej síce odmietlo kvóty ale zaviazalo sa na dobrovoľnej báze prijať 40 ľudí z Grécka 60 z Talianska. Budú to najprv slobodné matky s deťmi  ako zraniteľné skupiny, niekoľko z nich je už na Slovensku.

„Pre mňa je najväčšou výzvou je integrácia týchto osôb. Nemáme štátom garantovaný integračný program. Termín prijatia programu sa posúva o jeden rok do decembra budúceho roku a rovno poviem, že neviem, čo budeme robiť dovtedy,“ konštatuje Achbergerová.

Štát dostáva príspevok na každú relokovanú osobu, ten ale pokrýva len určité časové obdobie. Štát azylantom platí zdravotné poistenie, jednorazový príspevok a sociálne minimum, z ktorého ale nie je možné vyžiť. Keďže spravidla nevedia preukázať odpracované roky, nemajú nárok na dôchodok.

Integrácia kvôli ľahším podmienkam prebieha najmä vo veľkých mestách, Bratislava, Žilina a Košice. Problémom sú aj vysoké komerčné nájmy.

S tým, že integrácia je veľká výzva, súhlasí aj Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva.

„Klamali by sme, ak by sme chceli povedať, že štát nerobí nič, ale je to málo,“ tvrdí. Systém azylantom podľa nej bráni vystúpiť z kruhu chudoby.

„Jedným z dôvodov, prečo sa štátny integračný program odkladá o rok, je že nevieme nájsť inštitúciu, ktorá by vyplácala integračnú dávku, teda dočasné vyrovnávacie opatrenie, ktoré pomáha sa etablovať.

V súčasnosti je distribuovaná mimovládkami, čo predstavuje administratívnu bariéru, podľa nás by to mali byť systémové štátne inštitúcie, napríklad úrady práce.“

Azylový systém musí byť „proklienstký“

Jednotný európsky azylový systém nemôže fungovať v situácii nedôvery, ktorú v EÚ momentálne máme, hovorí Števulová.

„Má byť dostupný a mal by ich motivovať, aby ho využívali. „Ak ho dnes čiastočne alebo úplne obchádzajú alebo nevyužívajú, tak máme problém,“ vysvetľuje.

Prirovnáva to k daňovým systémom. „Je v moci štátu zdaniť ľudí na 80 %, tým sa ale štát vystavuje riziku, že ľudia dane platiť nebudú. Snažíme sa o kompromis tak aby systém fungoval.“

V tomto prekáža aj tzv. koncept tranzitnej krajiny. „Ak naozaj chceme vybudovať jednotný azylový systém, v ňom nemá tranzitná krajina miesto.“ (Viac vo videu pod článkom).

Zároveň ale hovorí, že je nezodpovedné, ak sú obavy krajín ako Slovensko z integrácie utečencov zľahčované. „Skúsenosť tejto časti sveta je veľmi iná aj keď sa nedá povedať, že je nulová. Druhotné pohyby sú realitou a podľa môjho názoru budú realitou dlhodobo.“

(Viac o alternatívnom návrhu architektúry azylovej a migračnej politiky EÚ čítajte v štvrtkovom (10. 11.) článku a rozhovore so Zuzanou Števulovou)

 

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL: BUDÚCNOSŤ AZYLOVEJ A MIGRAČNEJ POLITIKY EÚ >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA