Efektívna solidarita? Jeden návrh by tu už bol

Akademici ponúkajú Vyšehradskej štvorke hotový alternatívny plán azylovej a migračnej politiky EÚ.

V niečom dáva za pravdu Európskej komisii, inde zohľadňuje argumenty strednej Európy. Základom reformy majú byť jednotné práva a povinnosti pre azylantov naprieč EÚ a finančná podpora pre najviac zaťažené krajiny.

Podrobne to rozpracováva policy paper „Ako by mala vyzerať nová architektúra azylovej a migračnej politiky EÚ?“ Jeho autormi sú Zuzana Števulová (Liga za ľudské práva – LĽP, Slovensko) a Martin Rozumek (Organizace pro pomoc uprchlíkům – OPU, ČR).

Minimálne alebo spoločné štandardy?  

… je otázka, ktorá robí v azylovej politike veľký rozdiel.

Doteraz máme v EÚ situáciu, kedy sa cez niekoľko smerníc (prijímacia, kvalifikačná a procedurálna) zaviedli do národných právnych úprav minimálne štandardy. Tie by mali na základe júlového návrhu Európskej komisie aj policy paper OPU/IĽP nahradiť naradenia so spoločnými štandardmi, ktoré platia v celej EÚ priamo.

V ľudskej reči to znamená, že by mala zmiznúť situácia, kedy niektoré štáty ponúkali azylantom viac ako minimálne štandardy.

„Je veľký rozdiel, či napríklad Sýrčania na Slovensku dostávajú štandardne dočasnú ochranu a napríklad v Nemecku štandardne azyl. To samozrejme ovplyvňuje ich preferencie,“ vysvetľuje Zuzana Števulová.

Podľa návrhu akademikov, ktorý v tomto korešponduje s predstavou Komisie, by za vybavovanie azylových žiadostí zodpovedala Azylová agentúra EÚ, resp. jej národnostné zmiešané tímy, nie jednotlivé štáty.

„Na to ale musia národné štáty naozaj spoločný azylový systém chcieť so všetkými jeho dôsledkami. Rozdielne chápanie spoločného systému je podľa mňa jednou z príčin súčasných problémov,“ dodáva Števulová.

Azylové konanie by sa dialo primárne v krajinách s výraznými počtami nových prichádzajúcich utečencov, teda v Grécku, Taliansku, na Malte, v Maďarsku, Bulharsku atď.  Žiadatelia by boli počas spracovávania žiadosti museli zostať v týchto krajinách.

Zohľadniť sekundárne pohyby

K predstave EK o reforme tzv. dublinského nariadenia (Dublin III) podľa predstáv Komisie je alternatívny návrh OPU/LĽP kritický. Nepočíta s povinnými relokáciami (kvótami) pri preťažení jednej krajiny a navrhuje iné riešenia.

Súčasný systém, v ktorom má až na výnimky, zodpovednosť za azylanta iba krajina, na územie ktorej vstúpi utečenec ako prvej, sa masívne porušuje ako nimi tak aj štátmi.

Reforma, ktorú EÚ navrhuje, obsahuje z pohľadu riaditeľky Ligy za ľudské práva samé donucovacie opatrenia. „To však nefungovalo doteraz a myslím si, že nebude ani v budúcnosti,“ myslí si.

Preto navrhuje zobrať do úvahy isté legitímne záujmy utečencov ako sú osobné väzby, lepšie vyhliadky na zamestnanie a podobne.

Števulová ponúka aj príklad, čiastočne z praxe na Slovensku. „Je predsa absurdné, že lekár, ktorého napriek vzdelaniu odmietajú zamestnať na Slovensku nemôže žiadať o zamestnanie v Hainburgu len preto, že azyl dostal na Slovensku.“

Jednotné povolenie na pobyt

Treba podľa nej pracovať s motiváciou. Ak trváme na tom, že dublinský systém má zostať v platnosti, musia existovať veci, ktoré to podporia.

Riešenie vidia v Jednotnom povolení na pohyb pre všetkých uznaných azylantov a držiteľov doplnkovej ochrany. To by im umožnilo zvoliť si krajinu, kde chcú legálne žiť a pracovať.

Aj pri takomto modeli bude väčšina smerovať do ekonomicky silnejších krajín. Rozdiel je, že s povolením na pobyt to bude legálne a zároveň to môže viac motivovať azylantov a ľudí pod ochranou zostať aj v iných krajinách.

V prospech najviac zaťažených krajín potom nastupuje spomínaný finančný kompenzačný mechanizmus, do ktorého by povinne prespievali všetky krajiny.

Zmeniť logiku príchodov

Prevláda názor, že z dlhodobého hľadiska zmeniť charakter príchodov utečencov do Európy vytvorením legálnych možností presídľovania.

Aj EK ide týmto smerom cez návrh spoločného presídľovacieho rámca. „Bez toho, aby EÚ začala každoročne presúvať významné počty utečencov, ktorí sú v nebezpečenstve aj v krajine prvého azylu, sa jej nepodarí zmeniť dynamiku príchodu.

„Systém, akokoľvek ho do budúcnosti nastavíme, funguje na zásade – príď kto môžeš-, čo znamená, že vo výsledku prídu len tí najsilnejší, ktorí si to vedia zaplatiť a prekonať útrapy nelegálnej cesty,“ vysvetľuje problém Števulová.

Okrem presídlení je tiež možné využívať študijné štipendiá či pracovné víza.

„Tento návrhy by mal vzísť z krajín V4 spoločne – tieto krajiny nebudú zaťažené z dôvodu jednotného povolenia k pobytu, skôr finančne v rámci kompenzačného mechanizmu. a budú sa prvýkrát v histórii prezentovať ako nositelia reálneho riešenia spoločného problému,“ píše sa v policy paper.

 

Čítajte aj rozhovor so Zuzanou Števulovou: Na problém migrácie nám chýba odborný úrad typu IFP

 

Návrh vznikol ako reakcia na výzvu (call for papers) v rámci projektu „Azylová politika a migračná politika EÚ do roka a do dňa, ktorá realizovala Asociace pro mezinárodní otázkyNadácia Heinricha Bölla v ČR.

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL: BUDÚCNOSŤ AZYLOVEJ A MIGRAČNEJ POLITIKY EÚ >>>

  • Disqus_N8

    Lekára na Slovensku neodmietajú zamestnať “napriek vzdelaniu” ale z dôvodu vysokej nezamestnanosti! A ak jednotné podmienky pre utečencov, tak jednotné podmienky pre zamestnancov jednotlivých štátov, vy utopisti!!!!!!!!!! Každý chápe, že ide hlavne o výšku podpory verzus výšku minimálnej mzdy… a ochranu existenčných záujmov Európanov….

REKLAMA

REKLAMA