Inštitucionalizovaná solidarita alebo koniec Schengenu

Voľný pohyb v EÚ a skutočný spoločný európsky azylový systém spolu súvisia. Jeho súčasťou musí byť aj rozdelenie bremena, zaznelo v diskusii na Globsec Tatra Summit.

Európa musí odpovedať na otázku, či chce zastaviť, manažovať alebo podporovať migráciu. Tak zadefinoval počas bratislavskej konferencie hlavnú otázku štátny tajomník pre európske záležitosti z kancelárie maďarského premiéra Szabolcs Takács.

EÚ má z jeho pohľadu nájsť odpoveď na to, či utečencov v Európe chce a v akom rozsahu. Netreba podľa neho „vymýšľať teplú vodu“, stačí rešpektovať právnu bázu, ktorú už máme, napríklad Ženevský dohovor.

Vkladá nádej do dohôd s krajinami pôvodu a tranzitu. Španielsko si dokázalo silný migračný tlak podľa neho vyriešiť samo tým, že uzavrelo dohody s krajinami severnej Afriky, odkiaľ vtedy migranti vo vysokých počtoch prúdili.

Dôležitou časťou toho, čo Maďarsko hovorí je, že treba hľadať cesty, ako sa vrátiť k voľnému pohybu v Schengene ako jednému z kľúčových výdobytkov európskej integrácie, dodáva Takács.

Pripomína, že Maďarsko minulo pol miliardy eur z vlastných zdrojov na ochranu svojej vonkajšej hranice a teda aj „mnohých krajín Európy“.

Schengen bol od začiatku previazaný s európskym azylovým systémom, upozornila počas diskusie jej moderátorka Elizabeth Collett, riaditeľka Migration Policy Institute Europe v Bruseli.

„Schengen chcú všetci, ale k spoločnému azylovému systému sa nechce nevyhnutne pridať každý,“ konštatuje Collet.

Európsky priestor ochrany

O slovinskej skúsenosti z minulého roka, kedy krajinou prešlo pol milióna ľudí, hovorila Nina Gregori, generálna riaditeľka ministerstvo vnútra. Pokiaľ ide o debatu, čo je to solidarita, podľa nej bolo prejavom solidarity to, čo urobila Angela Merkelová ale aj spôsob, akým Slovinsku pomohlo Slovensko a ďalších 13 štátov vo forme vyslania policajtov alebo materiálnej pomoci.

„Chápeme koncept flexibilnej resp. efektívnej solidarity,“ hovorí Gregori. Slovinsko si ale myslí, že relokácia by mala byť súčasťou odpovede v snahe o vytvorenie skutočného „európskeho priestoru ochrany“.

2 miliónová krajina prijala 10 utečencov z Eritrei, 20 % ich národnej “kvóty”. Relokovali ich z Talianska.

Nebolo to bez problémov, hovorí Gregori, nechceli v Slovinsku zostať. Úrady začali improvizovať. „Zobrali sme ich k jazeru Bled, ukázali sme im krajinu, dievčatá v Ľubľane sú pekné. A predstavte si, zmenili názor,“ hovorí odľahčene o potrebe presviedčať a vysvetľovať.

V migračnej kríze nemáme ECB

Hosťujúci výskumník Carnegie Europe v Bruseli Stefan Lehne považuje za chybu, že sa EÚ zatiaľ nepodarilo vybudovať systém „inštitucionalizovanej solidarity“.

V migračnej kríze – na rozdiel od tej nedávnej finančnej – nefiguruje žiadny ekvivalent politicky nezávislej Európskej centrálnej banky, ktorá v najhoršom momente svojim autonómnym a netradičným zásahom uchránila Európu pred „masívnou ekonomickou katastrofou“.

V situácii s veľkým počtom utečencov ale najprv každý volal po európskom riešení, aby sa neskôr uchýlil k národným v podobe zavretých hraníc.

„Ak chceme oživiť Schengen musíme mať silnú inštitucionálnu solidaritu“, hovorí Lehne.

„Na to ale nikto nemá vôľu a vyjadrenia (predsedu Európskej rady) Donalda Tuska o tom, že sme v tomto pokročili vpred sú sebaklamom. Sústredíme sa na vonkajšie hranice a dúfame, že viac ľudí už nepríde a teda netreba nikoho relokovať. Takéto rozmýšľanie je pasca.“

Lehne zároveň pripúšťa, že hlasovať o povinných kvótach kvalifikovanou väčšinou na Rade bola politická chyba.

Dostáť západnej civilizácii

Moderátorka sa obracia na Jakuba Wisniewskeho, riaditeľa Globsec Policy Institute. Pýta sa, či súhlasí s bývalým poľským ministrom zahraničia Radekom Sikorskim v tom, že je pochopiteľné, že sa Poľsko a ďalšie krajiny po tom, čo videli „zlyhania integrácie“ v západných krajinách, nechcú vystaviť tomu istému.

„Radek Sikorski je môj priateľ, ale v tomto s ním nesúhlasím. Samozrejme, že sú aj patologické javy, ale to je do veľkej miery spojené s krízou sociálneho štátu (welfare state),“ myslí si Wisniewski.

Zabúda sa pri tom podľa neho príspevok migrantov k rozvoju týchto krajín. „Nemecký zázrak by nebol možný bez Turkov.“

„A čo Poľskí migranti, ktorí utekali do západného Nemecka?“ pýta sa. „Boli to zároveň utečenci aj ekonomickí migranti. Boli to skrátka ľudia v núdzi.“

O to podľa neho ide aj teraz v utečeneckej kríze – musíme dostáť štandardom západnej civilizácie a ideálom slobody.

„Snílci ako vy robia náš svet jasnejší, ale realisti ho robia pre snílkov bezpečnejší“, reaguje na Wisniewskeho Szabolcs Takács.

Obviňovanie sa navzájom medzi krajinami podľa poradcu maďarského premiéra nikomu nepomáha a mali by sme sa zamyslieť, „komu záleží na oslabení Európy a prečo sa z migrácie stala taká veľká téma.“

Wisniewski upozorňuje, že často myslíme viac na tých, čo môžu ešte prísť, než na tých čo tu už sú. „Veď to bolo milión ľudí. Čo s nimi robíme?“

 

 

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL: BUDÚCNOSŤ AZYLOVEJ A MIGRAČNEJ POLITIKY EÚ >>>

REKLAMA

REKLAMA