Kým nastane zlatý vek plynu v Európe

Európski plynári si nechávajú otvorené všetky dvere: do elektroenergetiky, vykurovania, priemyslu aj dopravy.

Ten scenár je dobre známy. Podiel obnoviteľných energií závislých na počasí sa bude zvyšovať. Solárne a veterné zdroje budú dodávať do siete elektrinu, ale variabilne. Pre stabilitu systému je potrebný iný zdroj, ktorý možno flexibilne zapojiť či odpojiť a ktorého palivo bude relatívne dostupné a relatívne čisté.

Týmto zdrojom má byť zemný plyn. „Vstupujeme do zlatého veku plynu?“ pýtala sa ešte v roku 2011 Medzinárodná energetická agentúra.

„Pozrime sa na realitu, nie je taká pekná“ zhodnotil na minulotýždňovej konferencii Eurogasu Michael Woltran z OMV. „Plynu sa nedarí dopĺňať obnoviteľné energie,“ povedal Woltran s tým, že veľkým súperom plynu je uhlie, ale aj drevené pelety – biomasa.

Na bratislavskej konferencii európskych plynárov sa viackrát ozvalo, že zlatý vek plynu nastal – všade okrem Európy. Európski plynári trpia.

Zároveň veria, že pred sebou majú – Woltranovými slovami – „veľkú budúcnosť.“ Každý si však túto budúcnosť a cestu k nej predstavuje inak, ukázala konferencia Can gas spur the energy transition in Central and Eastern Europe?

Koniec dotácií v energetike

Plynári sa na konferencii jednoznačne zhodli, že nastal čas na koniec dotácií v energetike. Alebo aspoň čas na rovnaké podmienky pre každého.

„Moja otázka pre politikov je: Ako dlho chcete dotovať nové technológie?“ opýtal sa Woltran z rakúskej spoločnosti OMV.

Eurokomisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete členov Eurogasu uistil, že koniec dotácií skutočne je strednodobým cieľom legislatívneho balíčka z novembra 2016, „Čistá energia pre všetkých Európanov“. Ale čo dovtedy?

Šéf maďarského think-tanku REKK plynárom pripomenul, že aj oni dostávali „masívne dotácie“ na plynofikáciu domácností. „Teraz je čas, aby súťažil aj plyn,“ dodal Péter Kaderják. Ale ako bude súťažiť?

Nádej: uhlíková daň?

Veľkou nádejou plynárov je uhlíková daň.

„Plyn by mohol súťažiť prostredníctvom ceny uhlíka. Ak berie Európa klímu vážne, pôjde touto cestou,“ podotkol aj Kaderják z REKK?

Za dôsledné uplatňovanie uhlíkovej dane sa zasadil aj Mirek Topolánek z Eustreamu, slovenského prepravcu plynu. Podľa Topolánka, ktorý sa označuje za zástancu voľného trhu, je uhlíková daň „jediným spôsobom, ako oživiť trh (s energiami v Európe).“

Zľava: Mirek Topolánek, Margot Loudonová, Sebastian Gröblinghoff, Nektaria Karakatsani

Stelesnením tejto nádeje by bolo oživenie Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami či schválenie stropu 550 gramov emisií CO2 na jednu kilowatthodinu, ako to navrhuje nový legislatívny balíček.

„Nepriateľom“ uhlíkovej dane sú podľa Topolánka politici (v rámci sociálnej politiky) a automobilový priemysel.

Náhrada uhoľných elektrární plynovými?

Scenár, ktorý zhodu nenašiel, je nahradenie uhoľných elektrární plynovými.

Za „dokonalého partnera pre obnoviteľné energie“ v elektroenergetike označil zemný plyn Ivan Weiss zo Slovenského plynárenského priemyslu. Podobne sa vyjadril aj europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS).

Attila Nyikos z maďarského regulačného úradu bol pri analýze situácie v strednej Európe pesimistickejší. Vo vykurovaní podľa neho musí súperiť plyn s elektrinou, ktorá pochádza vo veľkom z relatívne lacnej jadrovej energie. Vo výrobe elektriny navyše súťaží s ďalším domácim zdrojom – hnedým uhlím.

„Nastane vojna medzi uhlím a plynom,“ predpovedal Nyikos.

Topolánek z Eustreamu išiel ešte ďalej. „Nevidím veľkú úlohu pre plyn v nahrádzaní uhlia vo výrobe elektriny. Budú to skôr obnoviteľné energie a biomasa,“ myslí si Topolánek.

Skladovanie elektriny a priemysel

Magdalena Andreea Strachinescu Olteanuová z Európskej komisie vidí budúcnosť plynu v elektroenergetike. Ako prostriedok pre skladovanie nadbytočnej elektriny z variabilných obnoviteľných zdrojov vo forme hydrogénu.

„Plyn zohrá svoju veľkú úlohu, ale nie nevyhnutne ako plyn,“ podotkla Olteanuová.

„Vzhľadom na uhoľnú lobby a naceňovanie bude pre plyn ťažké presadiť sa ako cenovo dostupné palivo pre elektrárne,“ povedala zase Zuzana Princová z britskej poradenskej spoločnosti IPA Advisory.

„Bude to priemysel, ktorý zadefinuje dopyt po plyne,“ analyzovala Princová, vychádzajúc z českej skúsenosti.

Prečo nie sú plynové autá sexy?

Veľký otáznik visí nad úlohou plynu v doprave.

Pre Topolánka z Eustreamu je problémom v Európe „dvojaká politika podporovania plynových aj elektrických áut“.

Veľkú diskusiu vzbudil Zdeněk Kaplan z českej Innogy Energy. Kaplan pripomenul, že elektrické autá sa tešia oveľa väčšej pozornosti ako autá na stlačený zemný plyn. Kým elektromobily sú iba v začiatkoch, autá na plyn majú technologicky navrch vďaka dlhšiemu dojazdu aj rýchlejšiemu tankovaniu.

Zľava: Péter Kaderják, Franc Zlahtič, Michael Woltran

„Naše vozidlá sú pripravené. Ale elektromobilita je viac sexy téma, pretože oni používajú inovatívne biznis modely,“ posťažoval sa Kaplan.

Olteanuová naznačila, že plyn si nerobí dostatočnú reklamu: jeho úlohu vidí aj v manažovaní elektrických sietí pod novým a veľkým náporom elektromobilov.

Hovoriť jedným hlasom. Ale čo?

„Musíme hovoriť jedným hlasom,“ vyzval kolegov Franc Žlahtič zo slovinského prepravcu plynu Plinovodi.

„Potrebujeme hovoriť jedným hlasom,“ potvrdil Topolánek z Eustreamu. „Ale s akým cieľom?“ opýtal sa jedným dychom. Jednou z možných odpovedí podľa neho je: menej regulácie.

Jednoznačnú zhodu však táto myšlienka na konferencii nenašla. Plynári z jednotlivých krajín nevidia rovnako ani sektorovú budúcnosť plynu. Nechávajú si otvorené všetky dvere: do elektroenergetiky, vykurovania, priemyslu aj dopravy.

Ako povedal Sebastian Gröblinghoff z litovského Latvijas Gaze: „Keď bojujeme za odstránenie narušení trhu, musíme jednoznačnejšie priznať, že každý členský štát môže mať odlišné priority.“

REKLAMA

REKLAMA