Plynári sa snažia o rebranding, tému bezpečnosti majú nahradiť inovácie

Eurokomisár Cañete tvrdí, že plynárenské odvetvie prežije po roku 2050, ak bude inovovať.

Keď Eurogas zvolal do Bratislavy plynárov z celej Európy, odovzdal im jasný odkaz.

„Musíme opustiť diskusiu o bezpečnosti dodávok plynu. Nie preto, že by bezpečnosť nebola dôležitá, ale preto, že sme už o nej hovorili veľa,“ povedala v úvode konferencie generálna tajomníčka Eurogasu Beate Raabe. „Namiesto toho by sme mali hovoriť o energetickej transformácii,“ povedala zástupkyňa európskeho združenia plynárov.

Na minulotýždňovej konferencii Can gas spur energy transition in Central and Eastern Europe? sa naozaj hovorilo viac o emisiách a inováciách ako o energetickej bezpečnosti. V porovnaní so spoľahlivými dodávkami je totiž prežitie plynu v európskom energetickom mixe oveľa väčšia výzva.

Plynári chcú znižovať emisie

Európska únia si stanovila niekoľko míľnikov pre znižovanie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990.

Do roku 2020 sa ich zaviazala znížiť o 20 percent. Pre rok 2030 schválila Európska rada métu 40 percent. A pre rok 2050 odporúča Európska komisia v rámci plnenia Parížskej dohody cieľ 80 percent.

Únia sa pritom už prekonala cieľ pre rok 2020. V roku 2015 boli jej emisie nižšie o 22 percent.

Podľa predsedu Eurogasu Klausa Schäfera to však nestačí pre splnenie 40-percentného cieľa v roku 2030. „A ak sa nám nepodarí splniť cieľ pre rok 2030, bude ešte ťažšie dosiahnuť cieľ pre rok 2050,“ povedal Schäfer na konferencii.

Kúrenie, doprava, elektrina

Schäfer predstavil v Bratislave cestovnú mapu pre úlohu plynu v prechode k zelenej ekonomike. „Technológia aj infraštruktúra sú už na mieste,“ podotkol šéf Eurogasu.

Do roku 2030 by chcel vidieť významnejšiu rolu pre plyn vo vykurovaní domácností. „V Nemecku používa 60 percent domov vykurovací olej,“ uviedol Schäfer, ktorý zároveň vedie nemeckú spoločnosť Uniper.

Plynári by sa mali orientovať viac aj na dopravu, aj lodnú. Schäfer uviedol príklad lode poháňanej skvapalneným zemným plynom (LNG), ktorá bude od roku 2019 premávať medzi pevninou a Baleárami.

Cieľom pre rok 2030 by malo byť nahradenie uhoľných plynovými elektrárňami.

Inovácie na plný plyn

Pre rok 2050 sú cieľom inovácie.

Plyn pomôže uskladniť nadbytočnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov. To vtedy, keď slnko svieti a vietor fúka naplno, spotreba elektriny je však nižšia ako jej ponuka. Nadbytočnú elektrinu možno použiť pre výrobu syntetického plynu. Ten sa dá spotrebovať neskôr, a to aj pre výrobu elektriny.

Budúcnosť podľa neho majú aj mikro-CHP, malé jednotky pre kombinovanú výrobu tepla a elektriny, alebo lokalizovaná výroba bioplynu a biometánu.

Musí však byť splnený základný predpoklad. „Chceme, aby politickí predstavitelia povedali, že chcú plyn,“ apeloval Schäfer.

Žiga: Plyn má budúcnosť

V Bratislave sa toto želanie Eurogasu splnilo.

„Som presvedčený, že zemný plyn v partnerstve s obnoviteľnými zdrojmi energie bude zohrávať významnú úlohu (v energetickej transformácii)“, povedal na konferencii slovenský minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).

Zemný plyn podľa neho „môže prispieť k ochrane zdravia ľudí a ovzdušia.“ Ako príklad uviedol využitie LNG a stlačeného zemného plynu (CNG) v cestnej doprave.

Slovenský minister sa napriek tomu vrátil k téme bezpečnosti dodávok.: „Vnímam veľmi pozitívne, že energetická bezpečnosť je súčasťou energetickej únie.“

O Nord Streame 2 nehovorili

Slovensku zažilo počas krízy v roku 2009 niekoľkodňový úplný výpadok plynu. Teraz citlivo vníma stavbu plynovodu Nord Stream 2, ktorý obchádza ukrajinskú aj slovenskú prepravnú sústavu.

„Bolo vynaložené veľké úsilie na prispôsobenie sa novým pomerom v Európe,“ povedal Žiga s odkazom na budovanie a modernizáciu prepravnej infraštruktúry.

Napokon dodal, že „EÚ má dostatočnú infraštruktúru pre pokrytie jej potrieb v plyne, ponuka plynu na trhu je dostatočná.“

Ruský Gazprom a jeho západoeurópski partneri v projekte Nord Stream 2 – vrátane Uniperu –  argumentujú práve potrebou novej infraštruktúry. Spornej téme sa však európski plynári na konferencii vyhli.

Cañete: Bezpečnosť je stále priorita

Prívetivých slov, ale aj varovania sa Eurogas dočkal od eurokomisára pre klimatickú politiku a energetiku.

„Som si istý, že plyn bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu v európskej energetike a zvlášť dôležitú vo východnej časti Únie,“ povedal v Bratislave Miguel Arias Cañete.

Cañete potvrdil, že „energetická bezpečnosť zostáva vysoko na zozname priorít“.

Eurokomisár zároveň pripomenul, že európska energetika by mala do roku 2050 znížiť emisie na nulu. Vyzdvihol, že navrhovaný strop pre kapacitné mechanizmy v rámci nového energetického balíčka Komisie je na úrovni 550 gramov CO2/kWh. To neznevýhodňuje uhoľné elektrárne a zvýhodňuje plynové.

Budúcnosť plynu je v inováciách

Plyn musí teraz naozaj súperiť v elektroenergetike s uhlím, v dlhodobom horizonte aj s obnoviteľnými energiami.

A to nie je jediný sektor, kde má schopných konkurentov. Autá na plyn súťažia s elektromobilmi.

Eurokomisár odporučil plynárom inovácie ako zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS), syntetický plyn, bioplyn či využívanie plynu na výrobu hydrogénu v doprave.

Budúcnosť plynu po roku 2050 „bude závisieť na schopnostiach tohto odvetvia inovovať,“ uzavrel Cañete.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA