Bulhari legalizovali konfiškáciu podozrivého majetku

V Bulharsku budú aj retraktívne konfiškovať majetok obvinených ľudí, ktorý nezodpovedá ich príjmom.

Bulharsko včera schválilo zákon, ktorý ministerstvu financií umožňuje skonfiškovať súkromný majetok, ktorého legálny zdroj nemožno potvrdiť. Toto opatrenie je ďalším pokusom ako sa krajina snaží získať dôveru EÚ vo svoj súdny systém.

Premiér Bojko Borissov dramaticky poďakoval bulharským poslancom za podporu zákona. Pokiaľ by parlament tento návrh neschválil, vláda by podľa premiéra podala demisiu.

Zákon umožňujúci konfiškáciu majetku schválili po 40 hodinách debaty. K pôvodnému textu sa pripojilo niekoľko dodatkov. Nový zákon vstúpi do platnosti o 6 mesiacov.

Novoprijatý zákon umožňuje konfiškáciu nelegálne získaného majetku bez právoplatného súdneho rozhodnutia. Tento proces sa môže týkať iba ľudí, ktorí sú obvinení z vážnych zločinov ako je terorizmus, organizovaný zločin, kupliarstvo, daňové úniky a pod.

Zákon bude platiť aj retroaktívne po dobu 10 rokov a je možné ho využiť vtedy vtedy, keď je nezhoda medzi priznaným príjmom a majetkom väčšina než 125,000€.

Niektorí kritizujú 10-ročné retroaktívne pôsobenie zákona, keďže najväčšie majetky nadobudli ľudia za podozrivej privatizácie už v 90-tych rokoch.

Zákon nepodporila opozičná Socialistická strana (BSP) a Hnutie za práva a slobody (DPS), ktorých voličipatria prevažne k tureckej menšine v Bulharsku. BSP aj DPS tvrdia, že zákon sa bude zneužívať zastrašovanie kritikov Borissovovej vlády.

"Každému bulharskému občanovi, ktorý nelegálne získal majetok, bude tento skonfiškovaný. To je to, čo chce bežný človek a čo sme schválili. Dnes sme pri moci, no po nás prídu iní a tento zákon bude stále platiť," povedal premiér.

Získať európsku dôveru

Zákon o konfiškácii je tiež snahou Bulharska získať dôveru EÚ vo svoju justíciu.

Európska komisia nedávno zverejnila legislatívny návrh, ktorý posilní európske nástroje umožňujúce zmraziť a skonfiškovať majetk pochádzajúcich z organizovaného zločinu naprieč EÚ. Eurokomisárka pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, Cecilia Malmström, odmietla, že by to malo súvis s monitorovacím mechanizmom pod ktorým sa stále Bulharsko a Rumunsko nachádza. Sofia a Bukurešť dúfajú, že presvedčia EK, aby pred začiatkom leta ukončila monitoring.

Podľa bulharskej tlače sa na debatách pred hlasovaním zúčastnilo mnoho európskych veľvyslancov.

Ďalším znakom, že Bulharsko sa snaží získať európsku dôveru je rozsudok o 5 ročnom treste vpre dvoch prominentných zločincov – známych ako bratia Galeviovci.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA