Firmy by mali byť zodpovedné aj v zahraničí

Existujú firmy, ktoré si v Európe budujú dobrý imidž, ale v Ázii zneužívajú detskú pracovnú silu. To by sa malo skončiť, tvrdí štúdia Európskej koalície korporátnej spravodlivosti.

Futbalové lopty Nike šili deti v Pakistane. Niektoré mali len päť rokov, namiesto školy chodili do fabriky a dostávali dennú mzdu približne 60 centov – toto odhalenie z roku 1996 poškodilo povesť svetoznámej športovej značky na celom svete.

Minulý rok sa prevalil škandál odevného reťazca Gap. Opäť tretí svet a opäť detská práca. Tentokrát v Indii. Predstavitelia firmy vyhlásili, že o zneužívaní indických detí na šitie ich odevov nevedeli a celú záležitosť odsúdili. Vedenie spoločnosti tovar z Indie nepustilo na trh.

Viac ako milión detí ťažko pracuje na tabakových poliach v africkom Malawi, informuje portál CorpWatch. Nemajú nárok na mzdu. Jediné čo dostávajú je miska ryže denne. Ich produkciu odkupujú medzinárodné spoločnosti vrátane švajčiarskej Continental Tobacco.

Vo svete existuje približne 246 miliónov detí, ktoré sú nútené pracovať. Všetky príklady majú spoločného menovateľa – pripomínajú otrockú prácu, deti sú podvyživené, v otrasných podmienkach a dostávajú neadekvátne nízku mzdu.

“Spoločnosti by mali byť zodpovedné za porušovanie ľudských práv či poškodzovanie životného prostredia v zahraničí,” uvádza sa v štúdii, ktorú Európska koalícia korporátnej spravodlivosti (ECCJ) prezentovala v Európskom parlamente. Upozorňuje, že firmy sa v rozvojových krajinách často správajú spôsobom, ktorý by im v EÚ alebo USA neprešiel. Zneužívanie detskej práce alebo hrubé znečisťovanie životného prostredia sú najčastejšie príklady.

“Rozvojové krajiny v snahe získať zahraničné investície, nie sú schopné alebo ochotné chrániť vlastné obyvateľstvo,” vysvetľuje profesor Olivier de Schutter z University of Leuven. Navyše, “hostiteľské krajiny sa väčšinou ani nezaujímajú o osud obetí takéhoto zneužívania a nesnažia sa regulovať činnosť zahraničných firiem na svojom území z hľadiska dodržiavania ľudských práv.”

ECCJ navrhuje, aby boli európske firmy právne zodpovedné nielen za negatívne následky ich priamej činnosti v zahraničí, ale aj za praktiky ich dodávateľov. Práve za nich sa často skrývajú tvrdiac, že o ničom nevedeli. Veľké spoločnosti by mali tiež predkladať pravidelné správy o sociálnych a environmentálnych rizikách ich činnosti v zahraničí.

“Teraz je čas, aby EÚ ukázala politickú vôľu schváliť takéto návrhy,” vyhlásil britský socialistický europoslanec Richard Howitt. Dúfa, že zverejnená štúdia presvedčí Európsku komisiu, aby návrhy o právnej zodpovednosti firiem v zahraničí zahrnula do obnovenej Sociálnej Agendy, ktorú zverejní 25. júna.

REKLAMA

REKLAMA