Rozvojovému svetu ideme sľúbiť všetko

Pod taktovkou OSN dokončuje medzinárodné spoločenstvo podobu novej rozvojovej agendy dor roku 2030. Cieľov je priveľa a prostriedky sú neisté.

Po nedávnej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja v etiópskej Addis Abebe sa tento týždeň v New Yorku začalo ďalšie kolo rokovaní.

Nová agenda sa bude opierať o 17 nosných Cieľov udržateľného rozvoja  (Sustainable Development Goals), ktoré koncom tohto roka nahradia súčasné Miléniové rozvojové ciele (MDGs). Kompletný rámec rozvojovej politiky by malo následne schváliť Valné zhromaždenie OSN v septembri 2015. Platiť bude do roku 2030.

Kvantita na úkor kvality?

Príprava zoznamu SDGs trvala na úrovni OSN dva roky. Každý cieľ sprevádzajú čiastkové pod-ciele, ktorých je dohromady 169. Mnohí kritizujú práve ich vysoký počet. Skeptici upozorňujú, že takéto nastavenie rozvojovej agendy bude finančne náročné, pričom neprinesie potrebné výsledky.

V porovnaní s ôsmymi MDGs, ktoré sa delili na 21 čiastkových cieľov sa navrhovaný zoznam zdá až príliš ambiciózny. Do úvahy pritom treba brať aj to, že ani MDGs neboli za posledných 15 rokov úplne naplnené.

Najmä mimovládne organizácie poukazujú na to, že SDGs enormne rozšírili počet problémov, ktorým chce medzinárodné spoločenstvo venovať pozornosť.

„Ak sľúbime všetkým všetko, nebudeme si vedieť určiť dostatočne jednoznačný cieľ. Mať toľko priorít je rovnaké, ako by sme nemali žiadne,“ reagoval zakladateľ think-tanku Copenhagen Consensus Centre, Bjørn Lomborg.

Všetci prispeli niečím 

Jedným z dôvodov, prečo vznikol tak rozsiahly zoznam cieľov môže byť aj veľmi otvorený spôsob vedenia rokovaní. Inkluzívna metóda dala priestor všetkým zúčastneným krajinám, aby povedali, čo sú ich preferencie. Výsledkom je tak veľké množstvo pomerne vágnych priorít.

Zdroj z prostredia Európskej komisie pre EurActiv uviedol, že EÚ privítala možnosť prispieť svojimi prioritami.

„Podarilo sa nám presadiť ciele podpory mieru a dobrej správy,“ povedal. Na druhej strane si však aj EÚ uvedomuje, že výsledok nie je veľmi dobrý. Podľa neho sa EÚ počas talianskeho predsedníctva pokúšala priority zúžiť. Podobné snahy vyvíjala Veľká Británia. Obe iniciatívy sa však stretli so značným odporom rozvojových krajín ako aj Číny.

Komplikované financovanie

Takto rozsiahly výpočet priorít si pochopiteľne vyžaduje veľké finančné prostriedky. Najmä predstaviteľov vyspelých krajín znepokojuje, že potrebné financie značne prevýšia súčasný globálny rozvojový rozpočet.

Svetová banka už dnes odhaduje, že na globálny rozvoj bude pri takomto nastavení agendy chýbať asi 1 bilión dolárov ročne.

Niektoré aspekty financovania globálneho rozvoja načrtla aj konferencia v Addis Abebe v Akčnej agende. Krajiny „juhu“ ale prísľuby nepovažujú za dostatočné. Riešenie financovania ambiciózneho plánu sa stále odďaľuje.

(Článok: Ako Grécko zatienilo budúcnosť celého sveta)

Problematické meranie

Rovnako ako pri MDGs aj pri Cieľoch udržateľného rozvoja bude prebiehať meranie dosiahnutého pokroku na základe vopred stanovených ukazovateľov. Aj tu môže početnosť cieľov predstavovať prekážku.

Zvyčajne sa ku každému cieľu viaže päť merateľných ukazovateľov.

„Je nemysliteľné, aby sa každý zo 169 čiastkových cieľov vyhodnocoval na základe piatich rôznych parametrov. Vyžadovalo by si to veľké množstvo údajov a zdrojov na ich získavanie,“ vysvetľuje Faustine Bidaud z mimovládnej rozvojovej organizácie Association 4D. Celkové hodnotenie by sa teda stalo neúnosnou záťažou.

Alternatívny návrh

Odborníci na rozvojovú politiku pod vedením think-tanku Copenhagen Consensus Centre reagovali na kritiku návrhu SDGs a pripravili okresaný zoznam alternatívnych priorít.

Sústredili sa na najefektívnejšie ciele z hľadiska využitia finančných prostriedkov. Ich zámerom bolo nájsť ciele, kde investície prinesú najväčší pokrok.

„Ak minieme peniaze na ciele, ktoré pomôžu len málo, nemôžeme investovať do cieľov, ktoré prinesú výrazné zmeny. Náš zoznam nevyrieši všetky globálne problémy, ale to neurobí žiadny realistický zoznam vzhľadom na dostupný rozpočet,“ vysvetľuje Lomborg.

Ak by sa OSN riadila týmito 19 prioritami, každý investovaný dolár by podľa mimovládky priniesol ekonomický, sociálny a environmentálny zisk v hodnote 32 dolárov. Podľa súčasného návrhu sa predpokladá výsledok v hodnote iba 7 dolárov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA