TI: Štátne firmy sú spolitizované a netransparentné

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko s podporou OSI zmapovala mieru otvorenosti firiem v úplnom vlastníctve štátu alebo mesta vonkajšej kontrole.

Interaktívny rebríček jednotlivých firiem pripísal najlepšiu známku (B+) Železničnej spoločnosti Slovensko. Druhou najlepšou je Rozhlas a televízia Slovenska. Dobre obstáli  najmä vďaka kvalitnému zverejňovaniu hospodárskych ukazovateľov, zmlúv a faktúr. Najhoršie skončili mestské spoločnosti MsHK Žilina a.s. (hokejový klub) a firma Nitrianska investičná.

Ku každej z firiem je možné nájsť na špecializovanej stránke základné informácie aj hodnotenie piatich oblastí –1. hospodárske ukazovatele, 2. komunikácia  a zverejňovanie, 3. obstarávanie, 4. personalistika, 5. etika a dotácie a charita.

Ku každej z oblastí formulovala TI odporúčania, ktoré by v záujem zlepšenia praxe mohol štát a firmy prijať. 

Ako celkovo najslabšiu oblasťou pre firmy vyhodnotila analýza oblasť etiky (nedostatok etických kódexov či mechanizmov na ochranu zamestnancov pri nahlasovaní korupčných prípadov) a poskytovania dotácií a grantov (neexistencia pravidiel a nezverejňovanie, komu a v akej výške boli granty vrátane 2% z daní poslané).

K základným znepokojivým zisteniam TI patrí, že 2/3 štátnych firiem odmietajú zverejniť plat a životopis generálneho riaditeľa, 54 % spoločností nie je ochotných ani podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupniť zmluvy o upratovaní a 9 z 10 firiem nemá vytvorený mechanizmus pre whistleblowerov a ¾ firiem nemajú ani etický kódex.

Nízka transparentnosť podľa TI v prvom rade nahráva vysokej politizácii manažmentov týchto firiem. Podľa ich prepočtov sa do rok od parlamentných volieb spravidla menia dve tretiny členov predstavenstiev a dozorných rád. Len desať percent prežije vo funkcii dlhšie ako jedno volebné obdobie.

„Politicky motivované výmeny zvyšujú vo firmách nestabilitu a orientáciu na krátkodobé ciele na úkor dlhodobého zdravia firmy či kvality jej služieb,“ tvrdí TI.

Navyše majú oproti súkromným firmám štátne a mestské firmy v priemere o dve miesta v dozorných radách viac, čo „naznačuje politický záujem vytvárať lukratívne miesta v dozorných radách nad rámec toho, čo by riadeniu firiem naozaj prospelo“, konštatuje mimovládka.  

Politické strany berú podľa riaditeľa slovenskej pobočky TI Gabriela Šípoša nominácie do štatutárnych orgánov ako súčasť straníckej personálnej politiky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA