Únia posvietila do temných miest

Ambíciou správy o korupcii z dielne Komisie je zvýšiť politický tlak na národné vlády zaoberať sa korupciou. Slovensku text vyčíta známe problémy v súdnictve a financovaní politických strán.

Až 90 % občanov Slovenska verí, že korupcia je u nás rozšíreným úkazom. Priemerná hodnota EÚ je pritom 76 %. Vyplýva to z špeciálneho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý sprevádza prvú správu Európskej komisie o stave korupcie v EÚ.

Za najskorumpovanejšie považujú ľudia na Slovensku súdy, politikov a sektor zdravotníctva. Z tých, ktorí boli za posledných 12 mesiacov v kontakte s verejnými orgánmi až 14 % odpovedalo, že boli požiadaní alebo sa od nich očkával úplatok, oproti 4 % celoeurópskeho priemeru.

Z  opýtaných predstaviteľov biznis sféry 66 % považuje korupciu za hlavnú prekážku podnikania na Slovensku.

Nedostatky

Za posledný rok sa spomalila implementácia slovenského Strategického plánu boja proti korupcii, konštatuje časť správy Európskej komisie venovaná Slovensku. Medzirezortná pracovná skupina nebola podľa nej nebola zvolaná od konca roku 2011.

Text oceňuje Slovensko za snahu zlepšiť legislatívny rámec, no vyčíta mu neplnenie medzinárodných odporúčaní Rady Európy (GRECO) v oblasti financovania politických strán. „Žiadne z 10 odporúčaní nebolo uspokojivo implementované“, uvádza správa s odvolaním sa na hodnotiaci materiál Rady Európy.

Eurokomisia cituje aj správy Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorá v roku 2011 konštatovala, že prepojenia medzi politikmi a podnikateľmi poškodzujú národné záujmy krajiny a to špeciálne podnikoch s majetkovou účasťou štátu, či orgánov samosprávy.

Všíma si chýbajúcu právnu úpravu na ochranu oznamovateľov korupcie (whistleblowing), neexistujúcu reguláciu lobingu a tiahnucu sa diskusiu o preukazovaní pôvodu majetku verejne činných osôb.

Rámcové rozhodnutie EÚ z roku 2003 o boji proti korupcii Slovensko tiež podľa Európskej komisie transponovalo len neúplne.

Súdnictvo

V kľúčovej otázke nezávislosti súdnictva si Komisia všíma nízku vnímanú dôveru v nezávislé súdy, často využívanú právomoc ministrov odvolávať predsedov a podpredsedov súdov. Uznáva legislatívnu úpravu z roku 2011 v tomto smere, no autorom správy sa javí ako nedostatočná. Spomínajú v nej aj vysoko problematické disciplinárne konania voči viacerým sudcom.

Za negatívum považuje správa aj dlhú neobsadenosť postu generálneho prokurátora, čo má „negatívny dopad na dôveru v prokuratúru“. Oceňuje existenciu špeciálnych súdov a úradu špeciálnej prokuratúry, no počet prípadov riešenej korupcie neodráža mieru prítormnosti problému v spoločnosti.

Financovanie politických strán

Dohľad nad financovaním politických strán, ktorý má zo zákona na starosti Ministerstvo financií je podľa správy „považovaný len za formalitu“. Slovensku vyčíta, že si neosvojilo odporúčania GRECO vrátane vytvorenia špeciálneho orgánu s dostatočnými zdrojmi, ktorý by kontroloval financovanie strán a politických kampaní a mohol uvaľovať efektívne sankcie.

Tie sankcie, ktoré dnes slovenskom práve existujú, sa zatiaľ udeľovali len v prípade nedodania finančných správ, konštatuje správa.  

Eurofondy

Zneužitia dotácií z európskeho a štátneho rozpočtu a ich použitie v rozpore s deklarovanými cieľmi opäť konštatovala aj SIS.

Európska komisia prerušila platby na dopravné železničné projekty z Kohézneho fondu z dôvodu korupcie a konfliktu záujmov. Prípad momentálne rieši OLAF. V inom prípade zastavila prostriedky v dôsledku verejného obstarávania na miestnu dopravu šitého na konkrétneho uchádzača.

Viditeľne problematické na Slovensku bolo aj využívanie prostriedkov v Európskeho sociálneho fondu, kde ukázali pochybenia audity Európskej komisie.

Korupcia v prípade európskych prostriedkov bola zo strany Európskej komisie dôležitou témou pri rokovaní o Partnerskej dohode na nové programové obdobie 2014-2020. Prísnejší prístup sa má odraziť na nových pravidlách vo finančnom manažmente a pri výbere projektov.

Samostatnou kapitolou je verejné obstarávanie, napríklad v stavebníctve. V tomto kontexte správa upozorňuje aj na potrebu posilnenia nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie.

Dobrá prax

Ako príklady slovenskej dobrej praxe pri predchádzaní korupcii správa vyzdvihuje využívanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a databázu mimovládnej organizácie Aliancia Fair Play o verejných prostriedkoch smerujúcich k súkromným subjektom.

Pozitívne hodnotí aj iniciatívu Otvorená samospráva, ktorá hodnotí mestá podľa kritérií transparentnosti  vo verejnom obstarávaní, prístupu k informáciám, občianskej participácie a miery konfliktu záujmov. Projekt vedie Transparency International Slovensko.

Celkovo správa odporúčania pre Slovensko zhŕňa nasledovne:

  • Posilniť nezávislosť súdnictva
  • Posilniť kariérny rast v polícii na základe zásluh a vypracovať stratégiu pre efektívne odhaľovanie a postihovanie prípadov korupcie
  • Zvýšiť transparentnosť financovania politických strán
  • Zvýšiť kontrolu s cieľom znížiť riziko zneužívania európskych fondov.
  • Vyhodnocovať riziká pri verejnom obstarávaní ex ante

Neukazovať prstom

Historicky prvú správu mapujúcu stav problému korupcie v členských štátoch avizovala Európska komisia ako súčasť „antikorupčného balíčka“ v roku 2011. Vypracovávať sa bude každé dva roky.

„Dúfam, že táto správa poskytne každému – politikom, verejnosti, médiám a ľuďom z praxe – užitočný nástroj na to, ako posunúť národnú politiku boja proti korupcii vpred“, povedala eurokomisárka zodpovedná z vnútorné veci Cecilia Malmströmová. Trvá na tom, že správa nemá byť rebríčkom skorumpovateľnosti krajín.

Členské štáty nechceli, aby správa pomenovávala konkrétne krajiny, čo bol podľa informácií EurActiv jeden z dôvodov, prečo niekoľko mesiacov meškala.

Vo všeobecnej časti pomenovávajúcej trendy sa preto konkrétne krajiny nespomínajú.

„V jednej krajine sa objavili viaceré prípady nelegálneho financovania politickej strany, napojené na skupiny organizovaného zločinu“, píše sa v správe, pričom sa naráža na Taliansko.

Jednoznačné narážky sú aj na škandál španielskej vládnej Ľudovej strany, hoci sa hovorí len o nemenovanom pokladníkovi politickej strany, ktorý je predmetom vyšetrovania.

Porovnávať sa medzi krajinami dá len podľa výskumu vnímania korupcie verejnosťou, ako ju naznačuje Eurobarometer alebo z rebríčkov, ktoré vypracovávajú organizácie ako Transparency International.

Na otázku, prečo správa neobsahuje aj 29. časť o korupcii v európskych inštitúciách Malmströmová odpovedala, že sa o tom, diskutovalo, no v závere prevládlo presvedčenie, že by to EK nemohla urobiť objektívne.

Na otázku, prečo sa v rámci európskeho prieskumu verejnej mienky predstaviteľov biznisu pýtali len na to, či je korupcia pre ich biznis problémom, odpovedala:

„Ako si viete domyslieť, keďže sme zodpovední za zákonnosť a poriadok, pýtali sme sa tak ako sme sa pýtali. Máte ale pravdu, myslím si, že veľa firiem si z korupciou poznačených zmlúv urobilo dobrý biznis.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA