Banková daň je opäť horúcou témou

Európska komisia chce, aby banky splatili svoje dlhy voči spoločnosti a plánuje predložiť návrh na uvalenie dane na bankový sektor, ktorý sa považuje za veľmi málo dotknutý zdaňovaním.

Komisár zodpovedný za dane Algridas Šemeta včera vysvetlil o akých daniach európska exekutíva v súčasnosti uvažuje. Šemeta podporuje aj daň z finančných aktivít (FAT) aj daň z finančných transakcií (FTT), no z rôznych dôvodov.

FTT sa vzťahuje na zdaňovanie transakcií s obrovskou hodnotou. Podľa komisára by priniesla nielen vysoké daňové výnosy, ale aj obmedzila rýchle špekulatívne obchodovanie, ktoré považujú za jednu z príčin krízy. Na druhej strane pripustil, že by bolo nezmyselné zaviesť takúto daň bez toho, že by sa k EÚ pridali USA, hlavný obchodný partner bloku. Spojené štáty sú však už dlhodobo proti FTT.

Komisár by preto preferoval skôr FAT, ktorú môže EÚ zaviesť bez toho, aby jej vzor musel nasledovať aj zvyšok sveta. Poukázal najmä na to, že finančné služby sú veľmi slabo zdaňované, pretože väčšina má výnimku aj z DPH, keďže je veľmi ťažké vypočítať ich zdaniteľný základ.

Komisia v súčasnosti pripravuje hĺbkovú analýzu všetkých možností ako zdaňovať finančný sektor. Zverejní ju niekedy v lete. Šemeta dnes bude o propagovaní FTT diskutovať na stretnutí s francúzskymi predstaviteľmi, keďže Francúzsko je v súčasnosti na čele skupiny G20. Prezident Nicolas Sarkozy podporuje FTT a je aj súčasťou jeho agendy pre G20.

Podľa odhadov exekutívy FTT by globálne mohla vyniesť 60 miliárd eur, kým 5-percnentá daň z odmien a výnosov by len v EÚ vyniesla 25 miliárd eur. Daň z finančných transakcií presadzujú aj členovia Európskeho parlamentu.

Poslanci včera veľkou väčšinou podporili správu gréckej poslankyne Anni Podimataovej zo skupiny socialistov (S&D). Podimataovej správa o inovatívnom financovaní na globálnej a úniovej úrovni vyzýva k zavedeniu FTT, ktorá by mohla vyniesť 200 miliárd ročne a daňoví poplatníci by už nemuseli znášať náklady za bankové krízy, tak ako v prípade mnohých členských štátov, najmä Írska.

Rezolúcia okrem toho požaduje aj viac opatrení na obmedzenie daňových únikov a podvodov. Podľa aktuálnych odhadov členské štáty takto strácajú okolo 250 miliárd eur ročne.

Finančný sektor však argumentuje, že zavedením dane len v EÚ dôjde k odlivu spoločností za hranice. Poslanci sú už zrejme unavení z čakania. „Ideme čakať na to, kým posledný diktátor na kraji sveta povie na to áno?“ komentovala liberálna poslankyňa Sylvie Goulardová (ALDE).

Podľa rezolúcie nadnárodným spoločnostiam treba zabrániť, aby svoje zisky presúvali do iných krajín s výhodnejším daňovým režimom, pretože by mali dane platiť v krajine, kde tento profit generujú. Poslanci vidia cestu v odoberaní bankových licencií inštitúciám, ktoré spolupracujú s daňovými rajmi.

Hoci sa o záležitosti diskutuje už viac ako rok, banky nechcú vyjadriť jasné stanovisko. Európska banková federácia odmietla kroky Komisie a Parlamentu komentovať. Pozíciu k FTT či FAT nemá vypracovanú ani Európska skupina sporiteľní (European Savings Banks Group).

Pozície:

Slovenský minister financií Ivan Mikloš koncom februára vyhlásil, že ani rezort financií, ani súčasná vláda sa nebránia zavedeniu bankovej dane. Musí však ísť o koordinovaný krok v rámci celej Európskej únie a to bez toho, aby mala vplyv na občanov.

REKLAMA

REKLAMA