Belgické predsedníctvo chce mimoriadne rokovanie o Tobinovej dani

Belgický minister financií Didier Reynders zvolal mimoriadne zasadnutie ministrov financií členských krajín EÚ. Malo by sa uskutočniť druhý septembrový týždeň. Ministri by sa na ňom mali pokúsiť nájsť spoločné stanovisko k zavedeniu bankovej dane a dane z finančných transakcií. Informoval o tom server European Voice.

Belgické predsedníctvo by podľa informácií spravodajského servera chcelo ešte pred novembrovým stretnutím krajín skupiny G20 v juhokórejskom Soule nájsť na európskej úrovni konsenzus v týchto sporných témach.

Ministri financií EÚ sa pritom formálne v septembri nestretávajú. V tomto mesiaci býva len tzv. neformálna Rada, ktorá slúži výhradne na diskusiu a žiadne konkrétne rozhodnutia sa na nej neprijímajú. Reynders však rozhodol inak a na 7. septembra naplánoval formálne stretnutie.

S návrhom, ktorý by banky prinútil odvádzať do zvláštneho fondu časť svojich prostriedkov, prišiel v máji komisár pre vnútorný trh Michel Barnier. K zavedeniu bankovej dane motivuje snaha zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti opakovali situácie podobné tým z obdobia vrcholiacej krízy, kedy vlády zachraňovali banky z peňazí bankových poplatníkov.

Napriek tomu, že zatiaľ nie je jasné, akú podobu by prípadná banková daň mala mať, nevie sa napríklad, či by výška odvodov mala byť vypočítaná z aktív, pasív alebo zo ziskov finančných inštitúcií, členské krajiny sa na ich zavedení dohodli na júnovom summite Európskej rady.

Okolo celého konceptu sa vznáša niekoľko námietok. Kritici upozorňujú na riziko morálneho hazardu, na možné pokušenie zo strany vlád využiť záchranné fondy na účely, ktoré so záchranou vlád vôbec nesúvisia (napríklad k plátaniu dier v štátnych rozpočtoch) a v neposlednej rade i na možné konkurenčné znevýhodnenie bánk v prípade, že sa k podobnému kroku neosmelí aj zvyšok sveta.

Dohoda na medzinárodnej úrovni je však zatiaľ v nedohľadne. Pred posledným júnovým zasadnutím G20 v Toronte sa proti zavedeniu bankovej dane postavila napríklad Kanada, Japonsko alebo Austrália.

Podobný nesúlad panuje aj v otázke zdanenia finančných transakcií, len s tým rozdielom, že v jeho prípade je vidina medzinárodného konsenzu ešte vzdialenejšia ako v prípade bankovej dane. Aj tu je cieľom naplniť fondy pre prípadnú budúcu záchranu bankového sektora. Zástancovia si od nej sľubujú i príspevok k stabilizácii finančného systému (zníženie systémového rizika). Kritici (na čele s MMF) však tvrdia, že samotné transakcie nemohli za rozkolísanie finančných trhov počas krízy, skôr šlo o veľkosť krachujúcich bánk. Zároveň upozorňujú, že zavedenie podobnej dane finančné inštitúcie prenesú na koncových zákazníkov a ich príjmy sa tak v konečnom dôsledku aj tak neznížia.

Jasný súhlas nie je počuť ani z európskeho tábora. Júnový summit Európskej rady síce skončil dohodou, že Únia preskúma možnosti zavedenia z finančných transakcií, ale podpora medzi členskými štátmi je veľmi nízka. Ostro proti nej vystupuje Veľká BritániaČeská republika.

Naopak najsilnejšími zástancami sú Francúzi, Nemci a Rakúšania. Francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagardová dokonca spoločne s nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schäublom zaslali 9. júla belgickému ministrovi financií Reyndersovi list, v ktorom ho žiadali o „preskúmanie možnosti zavedenia globálnej transakčnej dane“, uvádza European Voice.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA