Británia a Švédsko kritizujú dohodu o transakčnej dani

Veľká Británia a Švédsko kritizujú dohodu skupiny krajín o zavedení dane z finančných transakcií od januára 2016, ku ktorej dospeli ministri financií v Bruseli.

Desať krajín – Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Grécko, Taliansko, Portugalsko, SlovenskoŠpanielsko – sa dohodlo na zavedení dane z finančných transakcií (FTT) najneskôr 1. januára 2016.

Slovinsko, ktoré má byť tiež súčasťou posilnenej spolupráce v oblasti FTT, spoločné memorandum nepodpísalo, keďže krajina je momentálne bez vlády.

Ministri financií musia do konca tohto roka spresniť viacero záležitostí týkajúcich sa transakčnej dane, ktorej rozsah by sa mal neskôr rozšíriť na viacero druhov derivátov.

Zatiaľ nie je jasné, v ktorej krajine sa bude daň platiť. Pôvodný návrh Európskej komisie z roku 2011 hovorí o zdaňovaní v oboch krajinách v prípade cezhraničnej transakcie. To znamená, že krajina, ktorá nie je súčasťou zóny FTT, by bola nútená vyberať daň v mene krajiny, kde FTT zavedená je.

Švédsko tiež zablokovalo kompromis týkajúci sa hybridných úverov. Krajina sa obáva, že by tým mohlo dôjsť k poškodeniu špecifického modelu švédskych investičných spoločností využívané spoločnosťami  ako Volvo či Eriksson.

Kritický Osborne

Britský minister financií George Osborne po stretnutí ministrov financií povedal: „Pozrieme sa na detaily, avšak nebudeme váhať s podaním sťažnosti kvôli FTT, ktorá poškodzuje Britániu, ďalšie krajiny alebo jednotný trh.“

„Je na členských štátoch, či chcú poškodiť pracovný trh a investície vo svojich vlastných krajinách, ale ak chcú poškodiť pracovný trh a investície v iných krajinách, máme nárok sa sťažovať,“ dodal.

Británia argumentuje, že FTT bude mať „exteritoriálny vplyv“ mimo zóny FTT a že transakčná daň neprimerane zasiahne Britániu, ktorá je sídlom najväčšieho finančného sektora na svete.

Súdny dvor EÚ 30. apríla zamietol sťažnosť Británie proti postupu posilnenej spolupráce – mechanizmu, ktorý umožňuje skupine krajín zaviesť európsku transakčnú daň bez jednomyseľnej podpory, ktorú si zvyčajne takýto typ legislatívy vyžaduje. Británia očakávala, že so svojou sťažnosťou neuspeje. Chcela si však zabezpečiť akýsi právny základ pre budúce sťažnosti ohľadom FTT.

Osborne kritizoval nedostatok transparentnosti pri rokovaniach o posilnenej spolupráci medzi 11 krajinami. Podľa pravidiel, všetky krajiny musia byť informované o návrhu. Je to prvý krát v histórii EÚ, čo bol využitý mechanizmus posilnenej spolupráce v daňovej oblasti.

 „Sme v situácii, keď 11 krajín pracuje na svojich plánoch v tajnosti…máme nárok na jasné vysvetlenie toho, na čom sa dohodli minulú noc,“ vyhlásil Osborne.

Ako ďalej dodal, ostatné krajiny dostali stanovisko a mali „päť minút“ na jeho prečítanie. V memorande nebolo nič o potenciálnom exteritoriálnom vplyve alebo detaily, aké druhy derivátov budú zdaňované, dodal.

Ku kritike Osborna sa pridal aj švédsky minister financií Anders Borg. Švédsko už má nepríjemnú skúsenosť so zavedením FTT z roku 1980.

„Som veľmi sklamaný z tohto procesu, nepodporovali sme Britániu, keď podala sťažnosť, ale teraz sme blízko k tomu, aby sme to urobili aj my,“ povedal Borg.

Holandsko je tiež sklamané z nedostatku detailov v memorande, keďže predtým bol ostatným krajinám prisľúbený otvorený prístup, ak by niekto uvažoval o pripojení k zóne FTT.

Reakcia krajín zóny FTT

„Na ničom sme sa nedohodli. Dospeli sme k minimálnej politickej dohode, že budeme v plánoch pokračovať. Zrejme tá reakcia bola len pre kamery,“ vyhlásil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.

„Samozrejme, že je správne veci prediskutovať, najprv však potrebujeme nájsť spoločné východisko,“ povedal rakúsky minister financií Michael Spindelegger.

Memorandum malo byť akýmsi politickým stanoviskom na poslednom zasadnutí ECOFINu pred voľbami do Európskeho parlamentu, keďže krajiny dali prísľub, že pokročia v prípravách na zavedenie FTT.

„Zdá sa, že s európskymi voľbami za dverami sa ministri zaoberajú len kozmetickými úpravami kvôli voličom. Ich súčasný kompromis sa nepribližuje k ambicióznej FTT, ktorou by  sa zaistilo, aby finančný sektor zaplatil spravodlivý diel,“ povedala Natalia Alonso zo spoločnosti Oxfam.

Slovensko podporuje FTT, ale má svoje limity

Ministri financií 11 krajín EÚ, ktoré sú v skupine posilnenej spolupráce pre FTT, musia do konca tohto roka spresniť viacero technických záležitostí, uviedol pre agentúru TASR štátny tajomník ministerstva financií SR Vazil Hudák.

Hudák pripomenul, že návrh na FTT sa presadil počas ekonomickej krízy, keď sa javilo, že kľúčovým momentom k jej odštartovaniu bolo práve nezodpovedné správanie sa bankových inštitúcií a zneužívanie krátkodobých a špekulatívnych finančných inštrumentov.

„My sme tam z pohľadu filozificko-koncepčného. Že by mala byť zavedená daň, ktorá ale bude viazaná na špekulatívne finančné nástroje, ktoré boli v minulosti zneužívané a viedli ku kríze,“ spresnil Hudák.
Podľa jeho slov je však stále otvorená otázka ako nastaviť túto daň, ktoré finančné nástroje a v akom rozsahu ich použiť.

Ministri podľa neho hovoria o možnom zdaňovaní derivátnych nástrojov a akcií, čo však ešte nie je presne špecifikované. SR má v tomto procese jasne stanovené limity, keď požaduje vyňatie štátnych dlhopisov spod pôsobenia tejto dane, ako aj vyňatie nástrojov, ktoré by znížili príjmy pre dôchodcov (obchodovanie s cennými papiermi cez penzijné fondy) a takzvaných nefinančných inštitúcií, ktoré obchodujú s finančnými nástrojmi ako napríklad energetické závody a podobne.

Česko je voči FTT zdržanlivé

Česká republika sa nebude podieľať na príprave FTT, povedal český minister a vicepremiér Andrej Babiš.

„Nám sa to nepáči. Nie je to celkovo transparentné, nie je  jasné, čoho sa to má týkať. A my máme obavy, že by to mohlo mať negatívny dopad napríklad na trh s dlhopismi. Máme k tomu rezervovaný postoj,“ uviedol Babiš.

Každé ďalšie zavádzanie podobných daní môže podľa jeho slov mať negatívny dopad na ekonomiku. Česko má podľa neho momentálne zdravé banky a dobrý rating, o jeho dlhopisy je záujem.

Pozície

Generálny riaditeľ BusinessEurope Markus J. Beyer: „Politická dohoda o zavedení FTT je krok späť pokiaľ ide o nasmerovanie Európy na správnu cestu k rastu a vytváraniu pracovných miest. FTT povedie k nižším investíciám, čo môže byť nepriaznivé pre zlepšenie finančnej stability. Je extrémne nešťastné, že niektoré krajiny uprednostňujú získavanie krátkodobých politických bodov pred dlhodobými potrebami zamestnancov, sporiteľov a investorov.

Kandidátka Zelených na post predsedu Európskej komisie Ska Keller: „Toto nie je ani diétna verzia dane z finančnej transakcie. Je to len kozmetická úprava. Daňový základ je príliš nízky na to, aby priniesol nejaký efekt – je to len pomocná barla v kampani pre konzervatívne a sociálno-demokratické vlády, ktoré sa na nej dohodli.“

Sally Nicholson z World Wildlife Fund: „Jedenásť európskych krajín ukázali, že sú pripravené donútiť finančný sektor, aby platil v prospech udržateľného rozvoja. Je teraz na ostaných krajinách, aby nasledovali tento príklad.  Zisky z FTT by však nemali byť bianko šekom na naplnenie štátnych pokladníc. Vlády sa musia dohodnúť, že časť ziskov použijú na zmiernenie chudoby a boju proti klimatickým zmenám.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA