Británia nevzdáva boj proti transakčnej dani

Veľká Británia nemieni vzdať svoj boj proti dani z finančných transakcií, a to napriek zamietnutiu jej sťažnosti Súdnym dvorom EÚ na posilnenú spoluprácu 11 krajín v tejto oblasti.

Britská vláda žiadala Súdny dvor, aby zrušil rozhodnutie Rady, ktoré umožnilo 11 členským štátom, vrátane Slovenska, vytvoriť medzi nimi posilnenú spoluprácu v oblasti dane z finančných transakcií (FTT).

Súdny dvor v stredu (30.4.) konštatoval, že napadnuté rozhodnutie sa obmedzuje na to, že povoľuje nadviazať posilnenú spoluprácu bez toho, aby obsahovalo akýkoľvek podstatný znak samotnej FTT.

Okrem toho napadnuté rozhodnutie podľa Súdneho dvora neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa otázky výdavkov spojených s uskutočňovaním posilnenej spolupráce. Nie je ju teda možné preskúmať pred zavedením FTT.

Deklarácia európskej jedenástky

Deklarácia 11 členov posilnenej spolupráce o budúcej podobe FTT sa očakáva po stretnutí ministrov financií 6. mája, ktoré bude zároveň posledným pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Podľa EurActiv.com pôjde o vyjadrenie zámeru zaviesť FTT na akcie a niektoré deriváty  – s rozšírením rozsahu rôzneho druhu derivátov – so stanoveným časovým harmonogramom pre postupné zvyšovanie tejto dane.

Londýn sa nemieni vzdať

„Dnešné rozhodnutie potvrdzuje, že britská vláda bude môcť podať sťažnosť voči konečnému návrhu FTT v prípade, ak by išiel proti našim národným záujmom a podkopával by integritu jednotného trhu. Vláda je odhodlaná pokračovať v tomto úsilí a postarať sa o to, aby záujmy krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny, ale sú súčasťou jednotného trhu, boli dostatočne chránené, keď eurozóna pokračuje v ďalšej integrácii, vrátane akéhokoľvek návrhu o FTT,“ uvádza sa v stanovisku britského ministerstva financií.

Britská vláda vo svojej sťažnosti argumentovala, že rozhodnutie povoľujúce prijatie FTT má exteritoriálne účinky, a zdôrazňovala, že v spojení s inými smernicami o vzájomnej pomoci a administratívnej spolupráci v oblasti daní FTT spôsobuje náklady na strane nezúčastnených členských štátov.

Podľa Dana Neidleho, britského experta spoločnosti Clifford Chance, išlo o procedurálne rozhodnutie, že Británia nemôže žalovať FTT, kým nie sú dokončené jej podmienky v smernici. „Ambicióznejšie návrhy FTT, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, budú pravdepodobne nezákonné. Nič na tom nezmení ani dnešné rozhodnutie súdu,“ uviedol Neidle.

Rozhodnutie Súdneho dvora nie je podľa analytika Florian Lechnera z Linklaters prekvapujúce, keďže v tomto štádiu je ešte príliš skoro posúdiť ako bude FTT napokon vyzerať. „Táto sťažnosť by mohla pomôcť zúčastneným štátom sústrediť sa na to, aby sa napokon dohodli na takej podobe FTT, ktorá by bola prijateľnejšia pokiaľ ide o jej exteritoriálne účinky,“ dodal Lechner.

Britskí právnici argumentujú, že FTT ohrozuje suverenitu krajiny, pretože Londýn bude nútený vyberať daň v mene iných štátov. Vláda tvrdí, že zavedenie FTT  neprimerane ovplyvní Britániu, pretože Londýn je najväčším finančným centrom na svete.

Podľa Davida Hillmana, hovorcu kampane Daň Robina Hooda za zavedenie FTT, zbytočná zákonná sťažnosť vypovedá o všetkom, čo človek potrebuje vedieť o chybných prioritách britskej vlády. „Tá bude radšej ochraňovať privilegovanú elitu v Londýne, než by podporila daň, ktorá by mohla priniesť miliardy na riešenie chudoby a ochranu verejných služieb,“ povedal.

„Sťažnosti, že európska FTT postihne City je jasným prípadom dvojitých štandardov – takmer polovica z príjmov zo samotnej britskej FTT v objeme 3,65 miliárd eur pochádza od rezidentov mimo Británie,“ dodáva Hillman

Ako však uviedla Katja Hall z Konfederácie britského priemyslu, toto rozhodnutie nič nemení na fakte, že zavedenie FTT bude negatívne vplývať na rast, pracovné miesta a investície v Európe.

„Bude to mať ďalekosiahly vplyv na krajiny mimo posilnenej spolupráce v oblasti FTT a to prostredníctvom exteritoriálneho dosahu na aktivity finančných služieb vykonávaných v Británii,“ dodala Hall.

Impulz pre FTT

„Komisia si vždy bola istá, že rozhodnutie o posilnenej spolupráci v oblasti FTT je oprávnené. Dúfame, že rozhodnutie (Súdneho dvora EÚ) bude ďalším impulzom pre 11 krajín, aby pokračovali v rokovaniach o spoločnej FTT,“ uviedol hovorca Európskej komisie.

Európska komisia pôvodne navrhla zavedenie európskej FTT v septembri 2011. Avšak kvôli jej kritika zo strany niektorých krajín, vrátane Británie a Švédska, sa to nepodarilo. Preto sa 11 krajín – zástancov FTT – rozhodlo pre posilnenú spoluprácu v tejto oblasti.

Niekoľko krajín, ktoré nie sú súčasťou tejto spolupráce, pokračujú v kritizovaní tohto projektu. Zúčastňujú sa na niektorých rokovaniach, hoci nemajú žiadne slovo.

Sporné body 

Najväčším sporným bodom je „princíp miesta pobytu“, ktorý bol súčasťou pôvodného návrhu Komisie. Podľa tejto zásady nie je dôležité, kde sa transakcia uskutoční, ale ktoré strany sú do nej zapojené. Ak ide o akúkoľvek transakciu so vzťahom k zóne FFT, tá sa zdaňuje v zóne aj v druhej krajine. Ak sú obe krajiny súčasťou zóny FTT, príjem sa rozdelí. Ak nie, celý príjem poputuje do pokladnice krajiny, ktorá je súčasťou FTT zóny.

Po stretnutí v Paríži, ktoré sa konalo začiatkom tohto týždňa, sa však pravdepodobne členovia posilnenej spolupráce dohodnú na zdaňovaní v tej krajine, kde bola transakcia vykonaná. Francúzska FTT už v súčasnosti funguje na tomto princípe.

Členovia zóny FTT sa tiež ešte nedohodli na tom, či by sa mali zdaňovať len akcie, alebo akcie aj deriváty. Niektorí chcú, aby sa zdaňovali len niektoré druhy derivátov.

Francúzska vláda už zaviedla FTT a zdaňuje len akcie, kým Taliani zdaňujú akcie a niektoré druhy derivátov.

Nemecká vláda chce, aby sa FTT vzťahovala na akcie a prípadne aj všetky druhy derivátov. Podporuje tiež prístup postupnosti s možnosťou zvýšenia tejto dane.

Z uniknutého dokumentu gréckeho predsedníctva, z ktorého cituje EurActiv.com, vyplýva, že pravdepodobne bude schválený prístup postupnosti pri zdaňovaní akcií aj derivátov.

(EurActiv/Reuters/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA