Daň z CO2: Británia a USA namietajú

Veľkej Británii a USA sa nepáči návrh núteného zapojenia sa firiem z tretích krajín do európskej schémy obchodovania s CO2. Takýto mechanizmus by sa vzťahoval na tie spoločnosti z tretích krajín, ktoré chcú vyvážať svoje tovary na európsky trh.

Krátka správa

Európska únia bude zrejme od firiem z tretích krajín požadovať čiastočné zapojenie sa do európskej schémy obchodovania s emisiami (EU ETS). 21. januára to v Londýne oznámil predseda Komisie, José Manuel Barroso. Dodal, že takéto požiadavky na firmy vyvážajúce svoje tovary na európsky trh by mali byť “kompatibilné s požiadavkami WTO.” Mechanizmus by mal byť uplatňovaný dovtedy, pokiaľ nebude vytvorený celosvetový účinný mechanizmus pre boj s klimatickými zmenami.

“Európske firmy by sme nemali tlačiť k redukcii emisií, ak jediným výsledkom je, že sa zvýši produkcia a miera znečisťovania v krajinách bez uhlíkovej disciplíny ako takej”, podčiarkol Barroso.

Najvyšší predstavitelia Británie po Barrosovom prejave vyhlásili, že voči takémuto mechanizmu budú bojovať. Podľa nich nie je prípustné, aby EÚ uvaľovala “uhlíkovú daň” na firmy z tretích krajín.

Cieľom zavedenia dovozného cla z CO2, resp. klimatických sankcií, je zastaviť silnú konkurenciu pochádzajúcu z tých krajín, v ktorých nie je zakotvená dostatočne prísna environmentálna legislatíva. Tento návrh, s ktorým prišlo Francúzsko, narazil na silný odpor najmä zo strany Číny a USA (EurActiv 26/11/07).

Odborári sa pridali na stranu takéhoto návrhu. John Monks, generálny tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC), povedal, že riešením by mohol byť “kompenzačný mechanizmus importu , ako napríklad uhlíková daň, ktorá by vyrovnala uhlíkové náklady firiem mimo Európy a v Európe.”

Mnohí sa obávajú, že takáto politika môže utlmiť hospodárske vzťahy s niektorými hlavnými obchodnými partnermi EÚ.

USA sa nechali počuť, že Barrosov návrh ich “vystrašil.” Susan Schwab, predstaviteľka amerických obchodníkov, povedala: “Sme vystrašení celou paletou návrhov, v ktorých sa klíma alebo životné prostredie používajú ako ospravedlnenie uzatvorenia trhov.”

Na americkú stranu sa pridala aj Veľká Británia. Minister energetiky, Malcolm Wicks, vyhlásil, že takéto plány sa rovnajú “protekcionizmu.” Pre BBC povedal: “Sme proti akýmkoľvek opatreniam, ktoré by sa mohli ponášať na obchodné bariéry.” Dodal, že Británia obhajuje “citlivejší prístup”, v rámci ktorého sa uhlíkové emisie prideľujú bezplatne a teda európske firmy nie sú postavené do konkurenčnej nevýhody. Zdôraznil, že prednosťou takéhoto prístupu je, že netrestá tretie krajiny za to, že majú odlišnú klimatickú legislatívu, akú má EÚ.

Barroso vo svojom prejave nevylúčil, že niektorým hospodárskym odvetviam budú emisné limity prideľované aj naďalej bezplatne. Ide predovšetkým o tie z nich, ktoré sú náročné na spotrebu energií, ako napríklad oceliarstvo alebo cementárne. Takúto myšlienku presadzujú aj viaceré záujmové skupiny, napríklad Európsky okrúhly stôl priemyselníkov (ERT) a BusinessEurope.

Legislatívny návrh, o ktorom rozprával Barroso v Londýne, by mal byť predstavený dnes (23.1.). Očakáva sa, že dokument presne nezakotví, ktorý zo systémov bude uplatňovaný – či voľná alokácia emisií alebo “uhlíkovo zrovnoprávňujúci systém”. Toto rozhodnutie padne až v roku 2011, kedy bude Komisia skúmať, ktoré sektory sú najnáchylnejšie k tomu, aby presťahovali svoju výrobu mimo územia krajín EÚ (EurActiv 10/01/08).

REKLAMA

REKLAMA