Dary do cudziny si Nemci budú môcť odpísať v daňovom priznaní

Európsky súd rozhodol, že nemecká právna úprava, podľa ktorej od dane z príjmu možno odpočítať len dary poskytnuté všeobecne prospečným zariadeniam so sídlom v tuzemsku, obmedzuje voľný pohyb kapitálu.

Nemec Hein Persche vo svojom priznaní dane z príjmov za rok 2003 požiadal, aby mu z nej bola odpočítaná suma vo výške 18 180 eur, ktorú daroval domovu dôchodcov s pripojeným detským domovom Centro Popular de Lagoa v Portugalsku. Nemecký daňový úrad jeho žiadosť zamietol, pretože príjemca nemal sídlo v Nemecku a Persche nepredložil potvrdenie o prijatí daru v riadnej forme.

Celý prípad sa nakoniec dostal až na najvyšší nemecký súd zaoberajúci sa daňami Bundesfinanzhof, ktorý sa obrátil na Európsky súdny dvor s otázkou, či členský štát môže odpočítateľnosť z dane podmieniť sídlom príjemcu. Podľa stanoviska ESD chýbajúca možnosť odpočítať si dar všeobecne prospešným zariadeniam, ktoré nesídlia v Nemecku, môže nemeckých daňovníkov odradiť k darcovstvu do zahraničia. Platná právna úprava teda obmedzuje voľný pohyb kapitálu, čo je vo všeobecnosti zakázané.

V rozhodnutí ESD uvádza, že „ak zariadenie uznané v jednom členskom štáte za všeobecne prospešné spĺňa podmienky stanovené na tento účel právnou úpravou iného členského štátu a jeho účelom je podpora tých istých záujmov spoločnosti, takže môže byť uznané za všeobecne prospešné v poslednom uvedenom členskom štáte, nemôžu orgány tohto členského štátu odoprieť tomuto zariadeniu právo na rovnosť zaobchádzania len z dôvodu, že nie je usadené na ich území“.

Daňovým orgánom zároveň nič nebude brániť v tom, aby vyžadovali od daňovníka dôkazy pri posudzovaní, či dar možno alebo nemožno požadovať. Súdny dvor usúdil, že sa tým neporušuje zásada proporcionality.

REKLAMA

REKLAMA