EÚ: Obamov daňový plán európskym bankám uškodí

Európske krajiny veria, že poplatok, ktorý v USA plánujú uvaliť na banky ako daň za záchranu je nedomyslený a diskriminuje zahraničné banky, uvádza sa v správe, ktorou sa zajtra budú zaoberať ministri financií EÚ.

Interný dokument, ktorý vypracovali úradníci na vysokej úrovni z ministerstiev financií jednotlivých členských krajín. Po hedžových fondoch sa názory Bruselu a Washington rozchádzajú aj v tejto záležitosti.

Správa okrem rôznych prístupov k tomu, ako by banky mali splatiť svoje dlhy daňovým poplatníkom, podčiarkla aj nejednotu v prístupoch, ako riešiť krízy v budúcnosti.

Podľa úradníkov americký poplatok, ktorý presadzuje prezident Barack Obama, by bol trestom pre neamerické inštitúcie. Mal by byť založený na rizikovom profile banky, no zahraničné banky vo väčšine prípadov držia menej štátom garantovaného depozitu. Podľa americkej schémy sa tieto nízkorizikové vklady odpočítajú od záväzkov a tým sa znižuje výška poplatku, ktorý banky musia odviesť.  Správa konštatuje, že takto to v Európe nebude fungovať.

„Poplatok, ktorý navrhuje americká administratíva, bude v EÚ veľmi ťažké nastaviť a aplikovať jednotným spôsobom,“ píšu úradníci. „Pokiaľ EÚ zaujme rovnaký prístup ako USA, potom by medzi nimi došlo k značným účtovným rozdielom pri vypočítavaní daňového základu a následného poplatku.“

Európsky ministri budú diskutovať o svojej vlastnej verzii bankového poplatku počas dvojdňového stretnutia v Madride, ktoré začne zajtra (16. apríla). Michel Barnier, európsky komisár zodpovedný za vnútorný trh bude prezentovať formy nového poplatku, ktorý by slúžil na financovanie možných kríz v budúcnosti.

Únia spočiatku viac inklinovala k tzv. Tobinovej dani alebo dani z finančných transakcií. Aj keď uznáva, že by mohla mať pozitívny vplyv na obmedzenie špekulácií na finančnom trhu, no na druhej strane by mohla destabilizovať niektoré trhy obmedzením objemu transakcií a likvidity.

Tlak stúpa, rozdiely ostávajú

Aj keď tlak na politikov, aby „potrestali“ finančné inštitúcie za sputenie ťažkej hospodárskej krízy stúpa, nie je zodpovedaná ani otázka, na čo sa vyzbierané prostriedky použijú. Kým Amerika nimi chce splatiť dlhy za záchranu, Európa ich chce použiť ako rezervu pre prípad krízy v budúcnosti.

EÚ však nie je celkom jednotná. Niektoré vlády chcú prostriedky použiť na nápravu verejných financií. Britskí konzervatívci, ktorí pred májovými voľbami vedú v prieskumoch verejnej mienky ich chcú použiť na pokrytie daňových úľav pre manželské páry.

Komisár Barnier by mal zajtra vysvetliť svoj plán, ako by to mohlo v Európe fungovať. Exekutíva minulý týždeň informovala, že extra poplatok uvalený na banky by mohol ročne vyniesť 50 miliárd eur. Medzinárodný menový fond bude prezentovať svoj postoj a návrhy budúci týždeň ministrom financií skupiny G20.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA