Europoslanci: EÚ vedie daňový raj, Malta

Europoslanci zo skupiny Zelených obvinili predsednícku krajinu Maltu, že je daňovým rajom. Niektoré firmy platia len 5% daň zo zisku.

Malta by sa dostala na zoznam daňových rajov – ak by sme na ňu uplatnili pravidlá, ktoré Komisia vytvorila na hodnotenie krajín mimo EÚ. Tvrdí to správa spracovaná na objednávku europoslancov zo skupiny Zelených.

„To je úplne neakceptovateľné a pred nastupujúce predsedníctvo EÚ to kladie vážne otázky“, tvrdí hovorca Zelených pre ekonomiku a financie, Sven Giegold.

Štedré daňové výnimky

Na papieri má Malta najvyššiu firemnú daň v EÚ. V skutočnosti však štedrý systém daňových výnimiek firmám umožňuje, aby neplatili prakticky žiadne dane zo zisku.

Rovnaké pravidlá sú uplatňované pri zdaňovaní dividend. Výnimky, podľa Tomassa Faccia z Nottingham University Business School, umožňujú znížiť efektívnu daňovú sadzbu na asi 5 percent.

V období 2012-2015, maltský režim zdanenia dividend získaných v zahraničných krajinách, pripravil verejné rozpočty iných krajín údajne o asi 14 miliárd eur.

Hovorca maltského predsedníctva pre EurActiv.com uviedol, že daňový systém krajiny bol Komisiou preskúmaný pred vstupom do EÚ v 2004.

„Fakt, že krajina ponúka konkurencieschopné daňové sadzby, ju nerobí daňovým rajom. Daňová konkurencia je v skutočnosti niečím, čo teraz prijímajú mnohé jurisdikcie, vrátane USA a Spojeného kráľovstva.“

Boj proti škodlivej daňovej súťaži

Podľa Giegolda to však je problémom najmä preto, že daňová legislatíva nie je súčasťou programu maltského predsedníctva.

Dane síce nepatria medzi priority súčasného predsedníctva, no sú súčasťou viacerých dossiers, ktoré Malta zdedila a bude sa nimi musieť zaoberať.

„Maltské predsedníctvo bude pokračovať v práci na viacerých prebiehajúcich daňových otázkach, predovšetkým na balíkoch k priamym daniam a nepriamym daniam z jesene 2016. Hlavnými témami v týchto balíkoch sú doplnenie Smernice o predchádzaní vyhýbaniu sa plateniu daní, a znovunaštartovanie Spoločného konsolidovaného základu firemnej dane“, píše sa v programe predsedníctva.

V apríli minulého roka viacero maltských politikov, vrátane premiéra Josepha Muscata, čelilo výzvam na rezignáciu. Podľa Panama Papers dvaja z jeho politických spolupracovníkov mali offshorové bankové účty – medzi nimi aj minister zdravotníctva a energetiky Konrad Mizzi.

„Očakávame, že Malta tieto prípady riadne vyšetrí a zabezpečí plnú domácu implementáciu európskej Smernice proti praniu špinavých peňazí. Neschopnosť udržať si poriadok doma nebude vrhať dobré svetlo na ich zámery v najbližších šiestich mesiacoch“, tvrdí hovorkyňa Zelených pre oblasť daní, Molly Scott Cato.

Výsledky slovenského predsedníctva

Malta nadväzuje na prácu, ktorú v tejto oblasti urobilo slovenské predsedníctvo.

V oblasti daní malo na stole najmä boj proti daňovým podvodom a praniu špinavých peňazí. Na novembrovom zasadnutí ministri schválili kritériá pre vytvorenie dlho očakávaného zoznamu nespolupracujúcich krajín v daňovej oblasti nazývaného aj čierna listinu daňových rajov. Posudzovať tretie krajiny chce EÚ od začiatku budúceho roka. Čiernu listinu zverejní pravdepodobne na jeseň 2017.

ECOFIN schválila aj zmenu smernice o automatickej výmene informácií v oblasti daní. Cieľom je zjednodušiť daňovým orgánom prístup k informáciám o skutočných vlastníkoch firiem, ktoré mali doteraz len úrady zodpovedné za predchádzanie praniu špinavých peňazí. Návrh už odobril aj Európsky parlament.

Rokovania v decembri pokročili aj v oblasti odstraňovania „hybridných nesúladov“ s daňovými systémami tretích krajín. Navrhovaná smernica (ATAD2) má za cieľ zabrániť firmám zneužívať rozdiely medzi daňovými jurisdikciami a vyhýbať sa tak daňovým povinnostiam. Proces by malo dokončiť maltské predsedníctvo v prvých mesiacoch budúceho roka.

Koncom decembra sa na poslednú chvíľu podarilo dosiahnuť dohodu k revízií smernice proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

REKLAMA

REKLAMA