Jednotné zdaňovanie bánk vyvoláva hádky

Ministri financií koncom týždňa hľadali spoločný postup pri zdaňovaní bánk. Briti a Taliani vyhlásil, že si v tomto ohľade nenechajú diktovať.

Ani dva roky po tom, čo kríza prudko ochromila Európu sa členské štáty nevedia dohodnúť na reforme finančného sektora. Nedávno síce schválili vytvorenie troch nových orgánov dohľadu, viacero ďalších otázok ostáva nezodpovedaných. Po kríze sú však štáty naklonené zdaňovaniu bánk, no nevedia sa dohodnúť ako to urobiť a na čo prostriedky použiť.

„Súhlasím, že zavedenie bankového poplatku by bolo dobrým nápadom, no som proti transakčnej dani,“ uviedol ešte pred rokovaním slovenský minister financií Ivan Mikloš. Hoci viacerí jeho rezortní kolegovia jeho názor zdieľajú, nedokázali sa dohodnúť na spoločnom prístupe.

Na stretnutí dokonca vznikol spor medzi Parížom a Londýnom, keď francúzska ministerka financií Christine Lagardová odmietla nové pravidlá EÚ pre hedžové fondy. Na druhej strane došlo k výnimočnému zásahu šéfa Európskej centrálnej banky Jeana-Clauda Tricheta, ktorý nemecký plán na zavedenie transakčnej dane vyhlásil za nezmysel.

„Mnohí ministri uviedli, že poplatok je v podstate daňou a v takom prípade ide o záležitosť národnej suverenity,“ uviedol taliansky minister financií Giulio Tremonti. Írsko, ktoré horko-ťažko udržuje svoje banky pri živote je proti akémukoľvek zdaňovaniu finančných inštitúcií.

Vnútorné roztržky v EÚ týkajúce sa ambicióznej snahy o finančnú reguláciu, by mohli oslabiť pozíciu Francúzska, ktoré zakrátko preberie predsedníctvo skupiny krajín G20.

Ťažký chodníček

Trichet osobitne kritizoval nemecký plán pre zdaňovanie finančných transakcií, ktorý podporuje aj Francúzsko. „Zdaňovanie finančných transakcií predstavuje viacero nevýhod, ekonomicky, finančne aj v technickej implementácii,“ uviedol šéf ECB.

„Je tam jeden extrémne dôležitý prvok,“ dodal. „Ak o ňom rozhodneme, musí byť zavedené absolútne všade vo svete. Inak sa len transakcie presunú z krajín, ktoré ho zavedú. Takže na tom by som trval,“ vysvetlil.

Skupina G20 sa na poslednom summite vzdala snahy o globálne zavedenie transakčnej dane. Pre Európu teda bude ešte ťažšie zaviesť ju bez zvyšku sveta. Štátny tajomník nemeckého ministerstva financií Georg Asmussen pripustil, že ide o veľmi ťažko dosiahnuteľný cieľ, ale intenzívne sa na tom pracuje.

Rovnako uviedol, že Nemecko sa snaží dosiahnuť kompromis s Francúzskom ohľadom hedžových fondov. Šance na blízku dohodu sú tak nedohľadne.

Ministri grilovali aj ratingové agentúry. Najmä grécky minister financií ich ostro kritizoval za ich príliš prísne hodnotenia počas krízy v eurozóne. Ani v tomto prípade nedošlo k zhode ako problém vyriešiť. Poľský minister financií Jacek Rostowski označil návrh na pokutovanie agentúr za nereálny nápad.

Írsky prípad je o inom ako grécky

Obavy, že dôjde k druhej vlne dlhovej krízy v eurozóne vyvoláva situácia v Írsku. Vláda musí na podporu bánk vynaložiť 50 miliárd eur, čo je pätina HDP. Objavili sa aj špekulácie, či sa Dublin neobráti so žiadosťou o pomoc z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu tzv. eurovalu. Dokonca ho začali označovať „druhé Grécko“.

Ako informuje agentúra TASR slovenský minister financií Ivan Mikloš si nemyslí, že banková kríza Írska dokáže pritlačiť k múru hospodársku budúcnosť tejto krajiny podobne, ako tomu bolo na jar tohto roka v prípade Grécka.

"Írsky problém je špecifický problém írskeho bankového sektora. Čísla síce vyzerajú hrozivo, ale Írsko má program reálny, ktorým sa dá do štyroch rokov znížiť deficit štátneho rozpočtu pod 3 % hrubého domáceho produktu. Írska ekonomika nemá také fundamentálne a štrukturálne problémy, aké má Grécko. Írsko si dokonca na tento účel nemusí momentálne ani požičiavať na finančných trhoch," vyjadril sa Mikloš.

(EurActiv/Reuters/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA