Kritika zavedenia transakčnej dane silnie

Po Veľkej Británii a Švédsku sa ozývajú ďalší kritici zavedenia dane z finančných transakcií. Varujú najmä pred jej exteritoriálnymi vplyvmi, obávajú sa poškodenia európskej ekonomiky.

Desať krajín Únie, vrátane Slovenska, sa dohodlo na zavedení dane z finančných transakcií (FTT) k 1. januáru 2016. Stále je však otvorených množstvo otázok. Preto je možné, že zavedeniu FTT bude predchádzať legislatívny chaos.

Legislatívny chaos

Podľa informácií Financial News grécke predsedníctvo pripravuje tri alternatívy zavedenia FTT, aby bolo možné ju zaviesť k deklarovanému termínu. Ministri budú o nich rokovať už 28. mája.

Podľa prvého variantu by sa legislatíva o FTT mala rozdeliť na dve časti: jedna by sa týkala akcii a niektorých derivátov, k rozšíreniu zdaňovania ďalších nástrojov – dlhopisov, ďalších derivátov a štruktúrovaných produktov by krajiny pristúpili až neskôr. Ďalší z variantov hovorí len o zdaňovaní akcií a niektorých derivátov. Tretím variantom má byť zdaňovanie všetkých finančných nástrojov k deklarovanému termínu.    

Problémom je exteritorialita

Luxemburský minister financií Pierre Gramegna pritom minulý týždeň požiadal Európsku komisiu o záruky, že zavedenie FTT nebude mať exteritoriálny vplyv. Nepáči sa mu, že návrh na zavedenie dane bol pripravený „bez potrebnej transparentnosti“, čo vyplýva aj zo Zmluvy. Podľa Gramegnových slov bude mať FTT negatívny vplyv na rast a európske finančné trhy.   

Holandský minister financií Jeroen Dijsselblom sa obáva vplyvu FTT na penzijné fondy v krajine. Holandské podnikateľské spoločnosti zdôraznili, že krajina by za žiadnych okolností nemala vstúpiť do klubu krajín FTT. Podľa nich daň bude brzdiť rast a ekonomické oživenie, bude prekážkou pre investície a zamestnanosť a poškodí malé podniky, ako aj dôchodcov.

Nerozhodné Slovinsko?

Slovinsko sa zúčastňovalo rokovaní o FTT, avšak nakoniec svoj podpis k deklarácii o jej zavedení do roku 2016 nepripojilo. Slovinská banková asociácia tento krok privítala. Vysvetľuje si ho ako potenciálne cúvnutie svojej krajiny od deklarovaného prísľubu, že sa pridá k FTT. Negatívny vplyv na ekonomiku krajiny bude podľa asociácie väčší ako príjmy z tejto dane.   

Výzvy v Belgicku na vystúpenie zo zóny FTT

Belgická podnikateľská federácie zasa apeluje na vládu, aby krajiny vystúpila zo zóny FTT, kým sa k tejto iniciatíve nepridajú veľké európske finančné centrá alebo kým nebude podrobne preskúmané, či táto daň nebude prínosom. 

Nedávny záväzok o zavedení FTT v desiatich krajinách EÚ je krok nesprávnym smerom, tvrdí Belgická podnikateľská federácia. Podľa nej by sa k nej nemalo Belgicko pridať, kým súčasťou tohto plánu nebudú aj také krajiny ako Británia, Švédsko, Luxembursko či Holandsko.

Federácia upozorňuje, že nedôjde k želanému obmedzeniu riskantných a špekulatívnych obchodov, ale poškodí to reálnu ekonomiku – ovplyvní financovanie medzi spoločnosťami a manažment likvidity, financovanie doplnkových penzií či štátneho dlhu.    

Belgická federácia varovala, že krajina môže prísť o 200 miliónov eur z príjmov z národnej dane z operácií na burzách, ktorá sa zavedením FTT zruší.

Priznajte, že FTT poškodí ekonomiku

Ku kritikom FTT patrí aj Európska banková asociácia (EBF). Tá vyzvala vlády a politikov, aby priznali, že zavedenie tejto dane poškodí európsku ekonomiku a to aj v prípade, že jej rozsah bude oproti pôvodnému návrhu Komisie obmedzený.

„Ak chcete podporiť ekonomický rast je potrebné poskytnúť veľmi jasný rámec,“ odkázal Guido Ravoet z EBF. „ Táto daň vytvorí neistotu pre investorov a zvýši náklady pre podniky a to bez ohľadu na to či by išlo o európsku FTT alebo jej zavedenie len v niektorých krajinách.“

Po rokoch analyzovania zo strany vládnych a podnikateľských expertov sa nedospelo ku konsenzu o realistickom a fungujúcom riešení FTT. „Návrhy Komisie už ukázali svoje limity a nie jej prednosti,“ dodáva Ravoet.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA