Na čiernu listinu daňových rajov musí EÚ zaradiť aj vlastné členské štáty

Proces tvorby zoznamu krajín s núlovým, či skoro nulovým zdanením sprevádzajú silné politické tlaky. Musí byť preto transparentný a konzistentný.

Aby bol čierny zoznam daňových rajov Európskej únie efektívny, musí obsahovať minimálne 35 krajín. Zároveň na ňom nesmú chýbať niektoré členské krajiny EÚ.

Píše sa to v správe, ktorú vydala medzinárodná nezisková organizácia Oxfam.

Zoznam do konca roku

Európska komisia prišla s myšlienkou vytvorenia čiernej listiny „neposlušných“ krajín po tom, čo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) v roku 2016 odhalilo škandál s masovým únikom daní, tiež známy ako „Panama Papers“. Na zoznam by mali byť zaradené krajiny s nulovou alebo takmer nulovou korporátnou daňou.

Eurokomisár Moscovici chce vytvoriť čierny zoznam daňových rajov

„Je dôležité, aby tento zoznam vznikol v roku 2017. Musí byť dôveryhodný, na úrovni a konzistentný,” vyhlásil eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici.

Krajiny na zozname by neskôr mohli čeliť sankciám. Francúzsky minister financií Bruno Le Maier napríklad navrhuje, aby štáty zo zoznamu stratili prístup k finančnej podpore od Medzinárodného menového fondu či Svetovej banky.

Prvý zoznam by mal byť predstavený už na najbližšom zasadaní ministrov financií členských krajín EÚ (ECOFIN), ktoré je naplánované na 5. decembra. V rámci jeho príprav EÚ prešteruje spolu 92 krajín. Členské krajiny však medzi nimi zatiaľ nie sú.

Zoznam bez najväčších daňových rajov

Organizácia Oxfam víta iniciatívu Európskej komisie, ktorou chce riešiť problém daňových únikov. Obáva sa však, že výsledný zoznam dopadne podobne ako ten, ktorý v lete tohto roku predstavilo OECD. Na jeho čiernej listine nakoniec skončila jedna krajina – Trinidad a Tobago.

Európska únia sa zatiaľ dohodla na troch kritériách, ktoré budú rozhodovať o zaradení na európsku čiernu listinu. Ide o kombináciu transparentnosti daňového systému, férového zdaňovania a toho, či sa krajina zapája do medzinárodnej spolupráce v daňovej oblasti.

Najproblematickejšie z nich je kritérium „férového zdaňovania“. Podľa Oxfamu nie je jasné, ako ho bude EÚ skúmať.

Ak by sa však EÚ striktne držala týchto kritérií, podľa štúdie by na zozname malo figurovať minimálne 35 krajín. Medzi nimi aj viaceré európske krajiny ako Švajčiarsko, Čierna Hora, Albánsko, či Srbsko.

Deklarovaná čierna listina však od začiatku nepočíta s členskými krajinami EÚ. To tiež znamená, že nebude obsahovať najväčšie daňové raje na svete. Podľa Oxfamu to výrazne spochybňuje dôveryhodnosť zoznamu ako i úprimnosť snahy EÚ vysporiadať sa s týmto problémom.

„Ak sa EÚ zaväzuje, že vyrieši daňové škandály ako Paradise či Panama papers, vytvorenie rozsiahleho a celistvého zoznamu daňových rajov bude dobrým vykročením. Vlády členských krajín sa môžu rozhodnúť, či zabránia negatívnym dôsledkom daňových rajov, alebo naopak, týmto krajinám „dajú svoje požehnanie,“ uviedla politická poradkyňa Oxfamu Aurore Chardonnetová.

Európska únia by si preto mala zamiesť aj pred vlastným prahom. Ak by tak spravila a do vyšetrovania by zaradila aj európsku dvadsaťosmičku, čierna listina by sa podľa Oxfamu rozšírila minimálne o ďalšie štyri krajiny: Holandsko, Írsko, LuxemburskoMalta.

Rozhodovanie za zatvorenými dverami

Neziskovej organizácii prekáža tiež netransparentnosť celého procesu prešetrovania krajín. Všetci účastníci, ktorí sa na ňom podieľajú, odmietajú informovať o jeho detailoch.

Oxfam ďalej upozorňuje, že hoci hlavným motorom v boji proti daňovým rajom je Európska komisia, všetky dôležité rozhodnutia ležia v rukách „jedného z najuzavretejších európskych orgánov“ Skupiny pre kódex správania. Ten rozhoduje za zatvorenými dverami, čo zákonite vyvoláva podozrenia z ekonomických a diplomatických tlakov.

Po „Paradise papers“ už Európska únia nemá na čo čakať

Krajiny majú obavy z politických a hospodárskych dôsledkov zaradenia na takúto “listinu hriešnikov”.  Vytváranie podobných zoznamov na medzinárodnej úrovni  preto už v minulosti sprevádzali silné politické tlaky.

„Čierna listina musí byť založená na objektívnych kritériách a nesmie byť ovplyvnená žiadnymi záujmovými skupinami a politickým nátlakom. Ak toto nesplní, môže veľmi rýchlo stratiť svoj kredit,“ píše sa v správe

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA