Posilnenie francúzskej rozvojovej pomoci cez transakčnú daň naráža na odpor

Finančný výbor francúzskeho parlamentu schválil dodatok k návrhu rozpočtu krajiny na budúci rok, ktorým výrazne zvýšili objem fondov pomoci. Prostriedky by mali pochádzať z pripravovanej transakčnej dane.

Francúzska vláda od transakčnej dane očakáva výnosy 1,6 miliardy eur ročne, no v návrhu budúcoročného rozpočtu počíta len s okolo 700 miliónmi eur. Na rozvojovú pomoc má ísť 15 % z týchto príjmov.

Poslanec Christian Ecker však navrhol rozšírenie daňového základu tak, aby sa integrovali všetky transakcie 109 spoločností kótovaných na francúzskej burze.

Daň by sa teda vzťahovala aj na ultra rýchle obchodovanie, ktoré je v súčasnosti od dane oslobodené. Eckert to považuje za neoprávnenú výnimku.

Jeho návrh síce získal podporu výboru, no inak sa naň pozerá ministerstvo financií. Rezort chce chrániť najmä záujmy francúzskych bánk.

Výhrady vzniesli aj viacerí operátori na finančnom trhu, ktorí tvrdia, že by tento krok spomalil tempo obchodovania.

Olivier Carre z opozičnej strany UMP tiež poukázal na negatívne dôsledky pre francúzsky bankový sektor. „Ak budeme jedinou krajinou, ktorá uvalí daň na mikrotransakcie, vo Francúzsku už nebude finančné centrum, napriek mnohým konferenciám ministerstva financií v snahe o oživenie francúzskeho finančníctva. A potom budeme musieť prijímať dodatky, aby sme opravili to, čo sme sami urobili,“ povedal počas parlamentnej rozpravy.

Diskusia o transakčnej dani prebieha aj na európskej úrovni. Návrh na zavedenie dane z finančných transakcií na úrovni všetkých členských štátov bol zamietnutý pre výhrady niektorých krajín. Jedenásť štátov, vrátane Slovenska, sa preto rozhodlo k nej pristúpiť na základe režimu tzv. posilnenej spolupráce, o ktorú môže požiadať minimálne deväť štátov. V súčasnosti sa zúčastnené krajiny usilujú prekonať rozdiely v predstavách ako ju v praxi uplatňovať.

Francúzsko sa tiež radí do jedenásťčlennej skupiny. Má však niekoľko výhrad. Ministerstvo financií napríklad presadzuje, aby sa vzťahovala na niektoré akcie a deriváty, nie však všetky. Naopak Nemecko je za to, aby bola uvaľovaná na všetky deriváty.

Výnimky presadzuje aj Slovensko. Ministerstvo financií SR sa usiluje o vyňatie štátnych dlhopisov, ale aj penijných schém a neiktorých nefinančných spoločností. Zároveň chce diskutovať o výnimke aj pre hypotekárne záložné listy a podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov.

Proti návrhu ostro vystupuje Veľká Británia s najväčším finančným centrom v EÚ. Plánovanú daň napadla aj  pred Súdnym dvorom EÚ.  Londýn upozorňuje na jej možné negatívne dôsledky  na finančné transakcie v krajinách, ktoré sa k dohode nepripojili.

Výsledkom nezhôd ohľadom dane z finančných transakcií je len veľmi pomalý pokrok napriek snahám komisára zodpovedného za dane Algridasa Šemetu. Podľa pôvodného plánu by daň mala byť implementovaná od januára 2014.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA