Sarkozy a Merkelová sľúbili spoločný plán pre fiškálnu úniu

Nemecko a Francúzsko v posledný deň summitu EÚ avizovali, že budúci rok navrhnú plán harmonizácie daní a politík trhu práce v eurozóne. Kríza podľa nich dokázala nevyhnutnosť dokončiť hospodársku úniu.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy po skončení summitu povedal novinárom: „Pani Merkelová a ja pripravíme návrhy na lepšiu harmonizáciu hospodárskej politiky.“ Zverejnia ich budúci rok a bude sa vzťahovať na ekonomiky eurozóny.

Pol roka po vyvrcholení gréckej krízy pripustili, že krajiny s eurom musia byť fiškálne jednotnejšie. Okrem toho návrh sa môže stať aj dôležitým krokom vpred k zníženiu rozdielov v konkurencieschopnosti, čím sa vytvoria aj základy pre budúce zavedenie spoločných európskych dlhopisov, hoci v súčasnosti eurobondy zmietli zo stola.

„Diskusie ukázali, že potrebujeme oveľa jednotnejší prístup v našich hospodárskych politikách a v najbližších mesiacoch o tom musíme rokovať, najmä v eurozóne,“ vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Netreba mať len solídne rozpočty a stabilné financie, dôležité je tiež mať spoločnú hospodársku politiku. Krok za krokom, bude to dlhý proces.“

Podľa Sarkozyho slov francúzko-nemecký návrh bude obsahovať plány na zavedenie konvergenčných programov pre fiškálne a sociálne politiky. Ako ďalej vysvetlil, cieľom je zmierniť rozdiely v konkurencieschopnosti medzi šestnástimi krajinami s jednotnou menou. Zároveň dodal, že často pramenia zo sociálnej a fiškálnej oblasti.

Dvojicu lídrov podporil aj španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero. Politickí predstavitelia začínajú chápať, že vytvorenie nového protikrízového mechanizmu nestačí, a kým budú národné fiškálne politiky diametrálne odlišné, menová únia bude zraniteľná.

Kritici stáleho mechanizmu

Európski lídri rozhodli aj na zmene Lisabonskej zmluvy potrebnej na vytvorenie stáleho protikrízového mechanizmu po roku 2013. Kritika však nedala na seba dlho čakať.

„Nemecká, britská, švédska a holandská vláda vytvorili zátarasu pre pokrok konceptu spoločných európskych dlhopisov,“ uviedol predseda Strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen. „Zjavným postavením národných záujmov pred európsku obnovu je krátkodobým zbieraním bodov a dôkazom nedostatku vodcovstva. Trhom vyslali správu: môžete si z nás vyberať, jedného po druhom.“

Eurobondy však podľa Zapatera neboli súčasťou agendy. A to preto, lebo nie je správny čas pre takúto diskusiu. „Všetky členské štáty sa zaviazali, že budú pracovať na fiškálnej konsolidácii,“ dodal.

Déjà vu?

Budú však členské štáty ochotné zapojiť sa do harmonizácie fiškálnych a sociálnych politík? Sarkozy pripustil, že zmýšľanie o tom, ako dosiahnuť väčšiu hospodársku konvergenciu v eurozóne, musí ešte dozrieť. „Sú to suverénne štáty a preto si to vyžaduje presvedčenie,“ vysvetlil. Proti budú najmä krajiny ako Írsko, s nízkou korporátnou daňou.

„Veľa šťastia,“ vyhlásil Daniel Gros, riaditeľ Centra pre európske politické štúdiá. „Sú to veľmi všeobecné, zvučné vyhlásenia, už som ich v minulosti počul veľakrát. Nikdy k ničom neviedli.“

Výzva je jasná. Hospodárska realita, ktorej čelia členské štáty s eurom je veľmi rozdielna. Recesia v Nemecku sa skončila, zamestnanosť je na predkrízovej úrovni, priemyselný výkon naberá na sile. Grécko a Írsko, ochromené dlhovou krízou, stále trápi negatívny rast. Slovensko, hoci so silnejúcim hospodárskym výkonom, má nezamestnanosť okolo 14,6 %.

Írsky premiér Brian Cowen síce tvrdí, že koordinácia hospodárskych politík je dobrý nápad, dane sú však národnou kompetenciou. Práve veľmi nízka korporátna daň krajiny – 12,5 % – je tŕňom v oku Francúzska a ďalších, lebo zvýhodňuje írske podniky. Francúzske platia 33,33 %.  Takéto rozdiely chce francúzsko-nemecký návrh zotrieť.

 „Chcem viac konvergencie, ale ide o veľmi rozsiahlu otázku, pretože potrebujete dať dokopy úplne rozdielne systémy sociálnej a spoločenskej integrácie. Ide o výzvu na desaťročia, nie na jeden summit,“ uviedol nemecký štátny tajomník pre európske záležitosti Werner Hoyer.

Pozície:

Harmonizácia daní či sociálnych systémov nemá na Slovensku podporu. Podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej je otváranie tejto témy na európskej úrovni v čase plošnej konsolidácie rozpočtov nemožné. "Za danej situácie väčších a väčších rozdielov v konsolidačných programoch je skoro nemožné otvárať takúto tému. Ona je namieste v perspektíve optimisticky 5, realisticky 10 rokov," tvrdí Radičová.

"Ak sa konečne budú dodržiavať pravidlá, ak budeme mať jednotný trh, ktorý stále nemáme, ak budeme mať pružný trh práce, ak sa nebude kamuflovať a klamať, ak sa budú robiť potrebné reformy, tak si myslím, že euro sa dá udržať aj bez fiškálnej únie," vyhlásil v nedávnej diskusii v Slovenskom rozhlase minister financií Ivan Mikloš.

Vytvorenie fiškálnej únie nepodporuje ani bývalý minister financií, dnes poslanec NR SR za SMER-SD Ján Počiatek. "Tiež si myslím, že teória fiškálnej únie je nesprávne a treba hľadať riešenia inde. Myslím si, že v tomto zdieľam názor súčasnej vládnej koalície."

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA