Šemeta: Daň z finančných transakcií je v ohrození

Eurokomisár pre dane Algridas Šemeta v Európskom parlamente upozornil, že plán na zavedenie dane z finančných transakcií je ohrozený. Zároveň priznal, že nechápe prečo jedenásť krajín, ktoré ju chcú zaviesť na základe posilnenej spolupráce, zrazu váha.

Ako zdôraznil komisár počas diskusie v Európskom parlamente podľa posledného prieskumu Eurobarometer, 64 % občanov EÚ podporuje daň z finančných transakcií. Podľa pôvodného návrhu Európskej komisie by sa na akcie a dlhopisy vzťahovala sadzba 0,1 % a na deriváty 0,01 %.

Podľa odhadov by pri uplatňovaní v 11 štátoch predstavujúcich dve tretiny HDP EÚ mala priniesť príjmy vo výške 30 – 35 miliárd eur ročne. Vzťahovať sa nemá na bežné finančné operácie občanov a podnikov, ako sú pôžičky, platby, poistenie, vklady a podobne. „Je to veľmi populárna iniciatíva, ktorej Európania veria,“ zdôraznil komisár.

Ako ďalej dodal, lídri by to mali mať na pamäti pri zvažovaní návrhu, najmä pred blížiacimi sa európskymi voľbami v máji. V uplynulých mesiacoch totiž postup v prijímaní finálneho návrhu spomalili v dôsledku právnych pochybností a žiadostí o výnimky zo strany zúčastnených štátov.

Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, žiadali vyňatie transakcií so štátnymi dlhopismi. Podľa slovenského rezortu financií by sa nemala vzťahovať ani na penzijné schémy či niektoré nefinančné spoločnosti. Z dokumentu, ktorý v januári zverejnila agentúra Reuters, vyplýva, že Komisia je naklonená ústupkom. Okrem vládnych dlhopisov navrhla aj vylúčenie derivátov či dlhových cenných papierov.

Napriek tomu komisár pripustil, že plán pre zavedenie transakčnej dane je v ohrození. „Silné záujmové skupiny neúnavne bránia pokroku cez prehnané hrozby a negatívne dôsledky tejto dane. A to vytvorilo isté obavy medzi členskými štátmi,“ vysvetlil a zároveň vyjadril silné presvedčenie, že ide o neopodstatnené obavy a že s členskými štátmi urýchlia prácu na kompromise.

Komisár v tomto kontexte ocenil silnú mieru podpory projektu zo strany europoslancov. „Zaujali ste realistický prístup bez toho, aby ste stratili ambície o výsledku. Sám premýšľam, prečo 11 členských štátov nebolo schopných urobiť to isté, najmä keď požiadali o postup s týmto projektom na základe posilnenej spolupráce,“ poukázal.

Europoslanci napríklad navrhli oslobodiť spod dane transakcie, ktoré sú úzko prepojené s reálnou ekonomikou alebo tie, ktoré majú zaistiť likviditu na trhu. Taktiež by sa podľa nich mohla znížiť sadzba dane na niektoré produkty ako sú vládne dlhopisy.

O posilnenú spoluprácu požiadali Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Grécko, Portugalsko, SlovenskoSlovinsko po tom, čo sa ukázalo, že plošné zavedenie dane nebude možné.

Podľa zástancov dane by finančný sektor mal zaplatiť spravodlivú časť podielu za hospodárske krízy, pod ktoré sa podpísal. Tvrdia tiež, že ich prinúti konať zodpovednejšie. Na druhej strane kritici sa obávajú, že bude viesť k odlivu transakcií mimo jej pôsobenie. Najväčším odporcom dane je Veľká Británia, kde je hlavné finančné centrum v EÚ. Krajina sa voči nej ohradila aj na Súdnom dvore EÚ.

Návrh dane z finančných transakcií na základe posilnenej spolupráce Komisia predložila takmer pred rokom (EurActiv, 14/02/2013). Podľa pôvodného plánu mala začať platiť od januára 2014. Šemeta vyhlásil, že dohoda by mohla padnúť v prvej polovici roka.

Grécky minister financií Evangelos Venizelos, ktorého krajina do júla predsedá EÚ, v tejto súvislosti vyhlásil, že nevie, či majú štáty dosť času na dosiahnutie spoločného kompromisu. Dodal však že jeho krajina transakčnú daň stále podporuje.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA